l záhrebský týždenník Globus.

Redakcia upozornila, že asi tisíc strán prepisov Miloševičových telefonátov z Titovej vily v Karadjordjeve, ku ktorým sa dostala, boli predtým zrejme „vyčistené“ od kompromitujúcich informácií o Chorvátsku a chorvátskych politikoch. Jej výber na pokračovanie takisto neobsahuje ani politicky najcitlivejšie rozhovory, ktoré záhrebská vláda poskytla haagskemu tribunálu. Aj bez toho však sú plné bizarných dialógov Miloševiča so svojimi spolupracovníkmi, ktoré odzrkadľujú polomafiánsky charakter celého jeho režimu.

Hoci rozhovory nepriamo potvrdzujú predpoklad obžaloby súdneho tribunálu OSN, že všetky nitky v Belehrade sa zbiehali k Miloševičovi, jemu samému zverejnené prepisy v Haagu asi veľmi nepoškodia.

Príznačný je rozhovor Slobodna Miloševiča s bratom Borislavom, vtedajším veľvyslancom v Moskve. V lete 1997 ho informuje o záujme talianskej vlády o privatizáciu srbského Telekomu. Krátko po opadnutí veľkých opozičných protestov v Belehrade má jeho režim dostať od talianskeho operátora 1,5 miliardy mariek. Pre Miloševičov režim znamenala finančnú vzpruhu na ďalšie roky a okrem iného mu umožnila rozšíriť policajné operácie v Kosove.

Súdny proces pred haagskym tribunálom OSN, na ktorom chce obžaloba predostrieť aj niektoré telefonické nahrávky, tak napokon môže byť vítaným impulzom aj pre spytovanie si svedomia na Západe. Západná diplomacia k celému regiónu bývalej Juhoslávie po roku 1991 totiž nebola poznamenaná len neschopnosťou, z ktorej napokon museli Európe pomáhať Spojené štáty, ale aj tajnými kontaktmi mnohých vlád so silným politikom v Belehrade.

Autor: MILAN NIČ, RFE pre SME