Krzysztof Kieslowski. FOTO - ARCHÍV |
a Dvojaký život Veroniky. Naši severní susedia majú možnosť si ho pripomenúť v rámci roku venovanému jeho tvorbe a osobnosti.
V Lodži pred pár dňami otvorili multimediálnu výstavu Kieslowski - stopy a pamäť, ktorá potrvá až do mája 2006. Tento mesiac sa zasa v Katoviciach uskutoční sympózium Kino Kieslowského, kino po Kieslowskom. Okrem toho sa vo viacerých poľských mestách chystá retrospektíva jeho filmov a pripravuje sa aj jeden nový dokument o ňom.
Na nedávnom krakovskom knižnom veľtrhu uviedli ako novinku Kieslowského životopis od Stanislawa Zawislinského Dôležité je ísť..., zostavený na základe vypovedí a názorov režisérových kolegov, priateľov a známych. Spolu s autorom knihu predstavil u nás jeden z najznámejších poľských hercov Jerzy Stuhr. Práve on bol najviac obsadzovaný v Kieslowského filmoch a spájalo ich aj veľké priateľstvo.
Ako Stuhr spomenul, v jeho osobnom živote je mnoho momentov súvisiacich s ich profesionálnou spoluprácou. Keď začínal robiť na prvom spoločnom filme, narodil sa mu syn, ktorý neskôr už ako chlapec hral jednu z hlavných úloh poslednej časti Dekalógu. Spojenie umenia a života bolo pre Kieslowského niečim principiálnym. Vo filme Amatér jeho hlavný hrdina začína najskôr s nakrúcaním dcéry a rodiny, neskôr sníma pomery v práci a zistí, akú moc má kamera. Hotový film môže niekomu ublížiť a rozhodne sa ho preto osvetliť. Táto scéna pritom mala byť pôvodne posledná. No Kieslowski to napokon zmenil, lebo chcel sám ďalej nakrúcať filmy. Takýto záver by podľa neho nebol pravdivý.
V súvislosti s pravdou je zaujímavé, keď Kieslowského bývalý kolega - dokumentarista položartom obvinil, že pre celuloidové príbehy opustil "pravdivý film". Kieslowski totiž pôvodne začínal pri dokumente, po tom, čo sa až na tretí pokus dostal na filmovú školu. Jeho učitelia ho považovali za netalentovaného študenta, ktorý vraj nerozumie výrazovým prostriedkom filmu.
Podobné nepochopenie prišlo s premiérou Dekalógu, spomína Jerzy Stuhr, keď sa v poľskej televízii viedli intelektuálne debaty o tom, že hlúpejší seriál, plný pseudoproblémov, ešte nedávali, kým takí velikáni ako Bergman alebo Antonioni zaraďujú Dekalóg do zlatého fondu svetovej kinematografie.
Uzavreté dielo však v Kieslowského prípade nie je vecou minulosti. Jerzy Stuhr je presvedčený, že ide naopak o dielo, ktoré má budúcnosť. Z vlastnej skúsenosti dosvedčuje, že stretáva čoraz viac ľudí, ktorí vnímajú veci a rozmýšľajú nad podobnými problémami ako Kieslowski.
Autor: JÁN MATEJKA(Autor je spolupracovník SME)