Útočník Fernando Morientes (vľavo) bojuje o loptu s obrancom Carlesom Puyolom počas uorkového tréningu Španielov v Madride.
FOTO - TASR
Slovenskí futbalisti nastúpia v Madride proti večným favoritom zo Španielska, ktorí na MS nechýbali od roku 1978 Španieli hrali na jedenástich svetových šampionátoch, na jednom ako usporiadateľ (1982). Optimisti zvyknú futbalistov z juhoeurópskeho kráľovstva (42 miliónov obyvateľov) často zaraďovať medzi úzku skupinu favoritov.
Opatrnejší ich pasujú poväčšine za čierne kone. Peňas (skalní fanúšikovia) z Madridu, Barcelony, Valencie, Sevilly, Bilbaa každé štyri roky tvrdia - už to príde. A keď to nechodí, žiadajú hlavy trénerov a preklínajú milované hviezdy.
Trpezlivosť, odpúšťanie, schopnosť stáť pri svojich v ťažkých chvíľach nepatrí medzi cnosti futbalových priaznivcov katolíckej krajiny. V tom má Slovensko šancu - správať sa presne naopak. Dobrý výsledok v sobotňajšom prvom zápase v Madride by bola voda na náš mlyn.
Lepší na európskom šampionáte
Španieli mali najbližšie k veľkému výsledku na prvých a posledných MS, na ktorých štartovali. V roku 1934 zdolalo Brazíliu 3:1, vypadlo vo štvrťfinále s domácim, a napokon víťazným Talianskom, až v opakovanom zápase (0:1). To prvé sa skončilo 1:1 aj po predĺžení. Pred tromi rokmi v Kórei podľahlo tiež domácemu tímu. Po penaltovom rozstrele 3:5. Hosťom rozhodca neuznal dva regulárne góly, druhý v predĺžení, bol by rozhodujúci.
Mužstvo veľkých hviezd dosiahlo najlepší výsledok na MS '50 - skončilo štvrté, vo štvrťfinále hrali i v roku 1986. Najväčšie sklamanie zažili Španieli doma v osemdesiatom druhom. S ťažkosťami sa prebojovali zo základnej skupiny, v nadstavbovej nestačili na Anglicko a Nemecko (turnaj sa hral iným systémom ako dnes). Európanom z juhu sa oveľa viac darilo na kontinentálnom šampionáte, v roku 1964 ho vyhrali, o dvadsať rokov prehrali v Paríži až vo finále s Platiniho Francúzskom. Španielsko však od roku 1978 nechýbalo na žiadnom svetovom šampionáte.
Tím prakticky bez legionárov
Kouč španielskeho reprezentačného výberu má vždy z čoho vyberať, čo je väčšinou výhoda. Šéfovia červeno-modrého tímu sa však neraz posťažujú: je to bremeno, v žiadnej krajine sveta nemá tréner toľko kibicov, novinári pravidelne "radia" zostavami z ľudu. Úlohu koučov sťažuje madridsko-barcelonská rivalita, baskický problém, ale trebárs aj súperenie klubov z hlavného mesta.
Na Juana Antonia Camacha, bývalého skvelého obrancu madridského Realu (dvakrát vyhral ligu majstrov, 81 ráz reprezentoval) tlačili pred MS 2002, aby zvažoval zaraďovanie hráčov svojho bývalého klubu. Tréner známy do nitky prepotenou košeľou po každom stretnutí trpel pri vysvetľovaní zloženia tímu.
Španielsko je jednou z mála reprezentácií, v ktorých prakticky nehrajú legionári. Na MS v Japonsku a Kórei hral jediný - Gaizka Mendieta vtedy obliekal dres rímskeho Lazia. Na vlaňajšom EURO v Portugalsku (Španieli vypadli v skupine za Portugalskom a Gréckom) žiadny.
Iba brankár Casillas hral v celej kvalifikácii
V kvalifikačnej skupine o postup na MS 2006 hralo v desiatich zápasoch vo výbere postaršieho elegána Luisa Aragonésa 31 hráčov. Iba brankár Iker Casillas nastúpil vo všetkých. Z legionárov tréner zaradil nezvyčajne až šiestich, všetko z anglickej ligy - del Horna z Chelsea (5 zápasov), Luqueho z Newcastlu (6), a štvoricu z Liverpoolu (trénuje ho Španiel Benitez): Xabi Alonso (4), Luís García (2), Reyes (6), Morientes (1).
