Americkí vládni experti došli na základe analýz k názoru, že časť svetovej verejnej mienky, a to nie len v islamských krajinách, sa postupne odkláňa od podpory Spojených štátov. Potvrdzujú to prejavy antiamerikanizmu. Pre odborníkov z Pentagonu z toho vyplynulo, že nadišiel čas propagandy. Americké ministerstvo obrany preto zriadilo Úrad pre strategický vplyv.

Jeho úlohou by malo byť šírenie informácií o americkej zahraničnej a obrannej politike. Novinári, politici, ľudia s vplyvom v zahraničí, a to nie len v krajinách, kde práve Američania bojujú, by mali dostávať e-mailom pohľad Washingtonu.

Všetci sa zhodujú, že vojna proti terorizmu je z veľkej časti aj vojnou informácií. Odborníci dokonca priznávajú, že práve na tomto poli v Afganistane Američania utrpeli najväčšie porážky. Napriek tomu vznikol vnútri Pentagonu spor. Spôsobil ho fakt, že nový úrad považuje za súčasť svojej práce aj zámerné dezinformovanie.

Nemenovaní predstavitelia Pentagonu denníku The New York Times povedali, že ak sa do propagandy pustí takou otvorenou formou ministerstvo obrany, narobí akcia viac škody než úžitku. Podľa kritických názorov by to mohlo ohroziť dôveryhodnosť informácií, ktoré dodáva v súčasnosti médiám oddelenie Pentagonu pre verejnú mienku.

Samotný minister obrany Donald Rumsfeld sa od začiatku zásahov v Afganistane stal mediálnou hviezdou. Hneď na začiatku však sľúbil novinárom, že ich nikdy nebude klamať.

Spor v Pentagone je len posledným dôkazom dlhotrvajúceho boja v armáde medzi oddelením pre verejnú mienku a novou skupinou „informačných bojovníkov“, povedala denníku The Washington Post bývalá šéfka oddelenia pre styk s médiami v Air Force plukovníčka Virginia Pribylová. „Problém je v tom, že nevidia nič zlé na tom, keď nehovoria pravdu,“ povedala Pribylová.

Iní však upozorňujú, že na tom nie je nič nezvyčajné. Tvrdia, že v súčasnej situácii je to nutné. „Zdravý rozum hovorí, aby sa využila sila informácií,“ povedal špecialista na vojnové informácie z National Defense University Dan Kuehl.

Pentagon to pochopil, keď sa začali nálety na Afganistan. Po 11. septembri mala Amerika jasnú podporu spojencov. Teroristický útok dokonca odsúdila aj väčšina moslimských krajín. V momente, keď začali padať bomby, sa pochopenie pre americký boj proti terorizmu začalo vytrácať.

Americké lietadlá začali v Afganistane zhadzovať potravinové balíčky. Za nimi protitalibanské a protiusámovské letáky a dokonca aj malé rádia, aby sa mohli Afganci vo vlastných jazykoch dozvedieť pravdu o celej udalosti.

Neskôr sa však ukázalo, že skutočná vojna informácií sa neodohráva v Afganistane. Amerika musí objasňovať svoje kroky v moslimských krajinách, ktoré jej sľúbili podporu. Stále jasnejšie však je aj to, že Washington celkom nechápu ani v západnej Európe.

Pomôcť by podľa Pentagonu mal Úrad pre strategický vplyv.

Autor: Matúš KostolnýMICHAL HAVRAN