Tento jazyk, presnejšie povedané slang, sa volá verlan.

Jeho princíp nie je zložitý a používa sa naostatok vždy len v určitých častiach hovoru, napísala agentúra APA. Príslušné slovo sa rozloží na slabiky, ktoré sa znovu spoja v opačnom poradí. Tak zo slova l'envers (naopak, naruby, pospiatky) vznikne obrat vers-l'en. Aby zostala zachovaná pôvodná výslovnosť oboch slabík, zmení sa mierne pravopis - verlan. Slovo verlan tak znamená to, čo samotné predvádza: hovoriť pospiatky.

Verlan pochopiteľne nie je žiadnym samostatným jazykom. Skôr sú to slová vo verlane vkladané do hovorovej francúzštiny, väčšinou ide o výrazy spojené so sexom, drogami alebo násilím, prosto s vecami, v ktorých pochopení sa chce nezasväteným zabrániť.

Verlan však nie je novinka a niektoré jeho výrazy sú všeobecne známe, že sa dajú nájsť i vo výkladových slovníkoch Larousse. Táto strata "utajenosti" je potom mládežou v bežnom živote vyvažovaná tým, že sú slová znovu "prekódované". Ako príklad možno uviesť bežné slovo femme (žena). Pôvodne sa z neho vo verlane prešmyčkou stala meuf, po "prílišnom zovšeobecnení" tohto výrazu sa však objavila nová prešmyčka feumeu. (čtk)