Prax je taká, že mnohí ľudia radšej zaplatia napríklad 40 korún, než by mali riskovať spor s rozhlasom.

Najmä tí ľudia, ktorí platili prostredníctvom služby Slovenskej pošty SIPO, majú totiž malú možnosť sa brániť. Hovorkyňa pošty Bela Lisáková síce tvrdí, že u nich k omylu prísť nemôže, ale získať doklad o zaplatení nie je ľahké. Rozhlas vymáha nedoplatky tri roky spätne, pošta dáva informácie o platbách len za jeden rok.

Dočasná šéfka rozhlasu Hilda Gajdošová pripúšťa, že medzi oslovenými sú aj takí, čo platili, ale mohla nastať chyba vo vedení evidencie či "v párovaní platieb, ktorú nám vedie Slovenská pošta". Prípadne mohol platiteľ uviesť v banke "nesprávny variabilný symbol".

Kto si tri roky neschovával ústrižky a chce rozhlasu dokázať, že koncesie platil, bude ho to stáť peniaze a čas. Ten sa kráti, lebo rozhlas dal posledný termín do 24. novembra.

Ak dovtedy koncesionár nezaplatí čo len za jeden mesiac, dostane pokutu 5000 korún, podnikateľ 15 000.

Hoci tieto pokuty stanovuje zákon o koncesionárskych poplatkoch, právnik Pavol Hagyari hovorí, že je v rozpore s dobrými mravmi. "Keby bežný občan vymáhal za nezaplatenie 40-korunového poplatku 5000 korún, je stíhaný za úžeru alebo za vydieranie," hovorí.

Hagyari si myslí, že ak by sa ľudia kvôli vysokým pokutám obrátili na súd, Ústavný súd alebo Európsky súd pre ľudské práva, mali by uspieť, lebo zákon protirečí medzinárodným zmluvám o ľudských právach, ktoré "odkazujú na spravodlivý výkon práva".

Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) z mediálneho výboru so znením zákona tiež nesúhlasí, plánuje jeho novelu.

Nedoplatky vymáha pre Slovenský rozhlas firma BSP Lawyer Partners. Tá istá firma vymáhala nedávno nedoplatky aj pre Českú televíziu. Vyzvali 550-tisíc domácností, ale v takmer 1500 prípadoch sa ospravedlnili za chybné údaje v evidencii. Podľa hovorcu ČT Martin Krafla im televízia uhradila náklady na overenie dlhu.