BRATISLAVA - To, čo sa deje momentálne vo Francúzsku, nepokoje a rabovanie, sa v neporovnateľne menšej miere dialo vo februári 2004 na východnom Slovensku. Časť Rómov vtedy začala rabovať obchody.

Oslovení odborníci sa zhodujú, že dnes nám podobné nepokoje síce nehrozia, ale v budúcnosti sa vylúčiť nedajú. Ich strojcami však nebudú imigranti.

Slovensko je známe svojou prísnou azylovou politikou, od svojho vzniku udelilo azyl iba 574 cudzincom. "Toto je číslo, ktoré nikoho neoprávňuje na obavy a strach," hovorí Anna Šidová z Migračného úradu. Nedokáže však vylúčiť, že časom azylantov pribudne. "Čo bude v budúcnosti, človek nemôže tušiť."

Pokiaľ ide o Rómov, politička Zuzana Martináková vidí podobnosť medzi ich postavením u nás a imigrantov vo Francúzku v tom, že "žijú na okraji spoločnosti v uzavretých getách". Sociálna revolta, hoci v menších rozmeroch ako vo Francúzsku, je podľa nej u nás možná.

Splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Klára Orgovánová o možnom násilí Rómov u nás tvrdí, že "to, čo bolo vo februári 2004, je dôkazom, že sa to stať môže". "Sú to ľudia chudobní, dlhodobo frustrovaní nedostatkom práce, zlým bývaním a v takýchto prípadoch stačí málo," hovorí.

Orgovánová médiám aj politikom vyčíta, že v roku 2004 označovali rabovačky za rómske. "Ako keby tu boli obavy, že keby sme hovorili, že je to sociálne, pridali by sa aj ostatní," vraví. Podľa nej boli tendencie, že sa k protestom pridá aj väčšinové obyvateľstvo. Na zhromaždeniach, ktoré po rabovačkách prišli, vraj Rómovia tvrdili, že protestujú aj za ostatných.

Podľa sociologičky Zuzany Kusej sú všade na svete rizikovou skupinou mladí ľudia, ktorí vyrastajú v spoločensky zanedbanom prostredí. Nemajú dôvod brať ohľad voči väčšinovej spoločnosti, lebo "vedia, že nimi viac či menej otvorene pohŕda".

Neobáva sa vážnych nepokojov.

Frustrácia chudobných síce môže byť podľa Kusej vysoká, ale u nás nemá veľkú šancu obrátiť sa proti väčšine.

Väčšina chudobných žije v izolovaných oblastiach Slovenska a nemá dostatočnú podporu, aby sa dokázala zorganizovať, a tak "svoju beznádej premieňa zväčša len na sebadeštrukciu". Kusá zároveň pripúšťa, že takmer v každom meste existuje blok domov či štvrť "porazených, kam nemúdri radní skoncentrovali tých najchudobnejších". Zároveň sme si už podľa nej zvykli na "poslušnosť" chudobných a považujeme ju za samozrejmú. (rp)

Prečo vznikajú sociálne konflikty

Á pre vyradenie zo spoločnosti,

Á pre nedostatok šancí a poníženie,

Á prepukajú v oblastiach, kam sú vytláčaní trvalo nezamestnaní,

Á zapríčiňuje ich podozrievanie chudobných ľudí, že zneužívajú systém a parazitujú, čo má za následok znásobovanie pocitu vyradenia a odporu,

Á v 70. rokoch vznikol v trhových ekonomikách fenomén nepotrebných ľudí, ktorí si vinou technologického pokroku nedokážu nájsť prácu.

Poznámka: Spracované podľa odpovedí sociologičky Zuzany Kusej.

Pre imigrantov nie je Slovensko atraktívne

BRATISLAVA - Od osamostatnenia sa Slovenska požiadalo o azyl u nás bezmála 50-tisíc ľudí, dostalo ho 574. Iba čiastočne je to dôsledok prísnych zákonov. Anna Šidová z Migračného úradu tvrdí, že konanie o udelení azylu bolo zastavené v 40-tisíc prípadoch. Žiadatelia "opustili Slovensko skôr, než sa stihlo o ich žiadosti vôbec rozhodnúť", povedala. Podľa nej to dokazuje, že Slovensko je pre imigrantov iba tranzitnou krajinou na ceste do bohatších častí Európy.

Z 574 ľudí, ktorí azyl dostali, získalo 174 už aj občianstvo. Zo zostávajúcich štyroch stoviek by sme vraj možno u nás nenapočítali ani tretinu. Azyl znamená možnosť zaobstarať si cestovné doklady, Šidová tvrdí, že aj úspešní žiadatelia od nás vycestujú, ak ich získajú.

V súčasnosti sa posudzuje asi 1500 žiadostí o azyl. V táboroch je 380 cudzincov, 120 je zaistených. Žiadateľmi sú najmä utečenci z Afganistanu, Bangladéša, Pakistanu či Indie. Pomerne veľa ich je aj z Ruska, väčšinou ide o Čečenov. "Vybrali si Rakúsko za cieľovú krajinu a masovo tam prúdia," hovorí Šidová. (rp)