V Bulharskom kultúrnom inštitúte v Bratislave vystavuje v rámci Mesiaca fotografie mladá bulharská fotografka Vesselina Nikolaeva (29) svoju najnovšiu tvorbu, knihu fotografií - Baba - a novšiu prácu Coming of age. Čo zaujme, je práve Baba, citlivé vyznanie autorky svojej prababičke.

Baba znamená prababka. Prababka má sto rokov. Sto rokov je celé 20. storočie. Celé storočie v jednej knihe, v jednom živote, vo fotografiách jednej ženy.

Tak by sa dalo v krátkosti povedať, o čom kniha je, ale to by nevystihlo i tak nepostihnuteľnú atmosféru celého projektu. Dôvod, prečo Vesselina začala knihu robiť, nebola dokumentácia starej mamy; pretože na ňu nikdy nezabudne a pretože vie, že ona sama je poslednou stopou jej života. Šlo jej skôr o vyjadrenie spomienok a minulosti prenikajúcej prítomnosťou.

Kniha má formu leporela s dvoma stranami - súčasnosťou a minulosťou. Na prvej sú meditatívne fotografie Vesselininej babky, respektíve častí jej tela a častí jej súčasného okolitého sveta. Fotografie sú minimalistické, intímne, hĺbavé, výtvarne harmonicky komponované. Vesselina nám však ani raz neukáže prababkinu tvár.

Druhá strana knihy je časovou líniou, na ktorej sú zaznamenané všetky najvýznamnejšie historické chvíle Bulharska. K nim je priradený oblúk prababkinho života ilustrovaný starými rodinnými fotografiami. V kontrastoch doplňuje prvú líniu, otvára i uzatvára sa v rámci nej. Je súkromnou malou históriou vnútri tej veľkej, dôležitej histórie, ktorá by však nebola ničím bez tej malej.

Bulharské dejiny boli v 20. storočí bohaté a búrlivé. Ale vojny, katastrofy a politika tu stoja hneď vedľa narodení a úmrtí členov Vesselininej rodiny. Lebo Baba to všetko prežila. Kto však posúdi, čo znamená viac? Baba bola múdra, svoju minulosť videla tam, kde bola láska. "Deti mala niekde v poli, prežila vojny, postavila dom, bola matkou, potom starou matkou a potom prastarou matkou," hovorí Nikolaeva.

"Nebola revolucionárkou, nebola proletárkou a nevítala demokraciu. Bola matkou celý svoj život. Keď hovorí o svojej minulosti, hovorí o svojej rodine, pretože tam nachádza lásku. Vo svojich sto rokoch je uväznená v tele, ktoré nemôže nasledovať jej sny a múdrosť. Ale ja môžem."

Možno práve preto Baba nemá tvár. Ako tvrdí autor príhovoru v katalógu Holanďan Bart Sorgedrager, "nie je nám dopriate nahliadnuť do sto rokov bulharských dejín odrážajúcich sa v očiach prababky. Lebo viac ako historické udalosti sa tam zapísali dôležité momenty jej rodiny". A možno preto, že Vesselinina babka je aj našou babkou. Je symbolom skrytého, tichého, jednoduchého a zdanlivo malého života. Je osobnou výpoveďou postavenou oproti oficiálnym faktom. Minulosť oproti súčasnosti.

Baba je jednou z tých výstav, ktoré diváka zaujmú silným príbehom a, naopak, jednoduchým, ale účinným spracovaním. Je pútavým a jemným vyrozprávaním príbehu ženy, ktorá prežila celé 20. storočie, a zároveň dejinami podanými cez prizmu života obyčajného človeka. Pretože život Baby a život Bulharska sú nerozlučne spojené, hoci každý plynul osobitne.

Autor: IVANA MADARIOVÁ(Autorka je historička umenia)