FOTO
BRATISLAVA - Za výskumy pri hypermarketoch, automobilkách a iných strategických investíciách tečú do pokladnice Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied desiatky miliónov korún. Napriek tomu, že táto inštitúcia zarába peniaze ako podnikateľský subjekt, svoje nároky na štátny rozpočet zvyšuje.
Dva milióny a Kia
Podľa spoločnosti Invest Trnava, ktorá financovala výskum pod automobilkou PSA Peugeot Citroen, tu archeológovia zarobili viac ako 2,2 milióna korún. Pri prieskume, ktorý pozostával z niekoľkých veľkých rýh naprieč poľom, archeológovia nenašli jediný pozostatok ľudskej činnosti v minulosti. Výskum sa neobjavil ani v pravidelnej publikácii, ktorá mapuje činnosť archeológov a kde sa zaznamenáva čo i len jediný nález črepu z nádoby.
Podobný je výskum pri Žiline na mieste budúcej automobilky Kia. Archeológovia tu objavili stredovekú dedinu a cestu. Hlasy z archeologickej obce hovoria, že náhodné nálezy prišli výskumníkom z akadémie vhod na zdôvodnenie vynaložených miliónov. Veľkosť preskúmanej plochy priblížil archeológ Michal Slivka. "Stredoveká obec mala päť až desať domov." Laici ju nerozoznajú, pretože ide o zhluk viac či menej pravidelných jám.
Kreditu archeológov zo SAV medzi ostatnými odborníkmi nepridá fakt, že výskum pomáhal kryť rozsiahle stavebné práce na nevykúpených pozemkoch. "Mnohí archeológovia sa od konania ústavu dištancujú. Postup pri automobilke Kia znevažuje našu stavovskú česť," dodal Slivka.
Monopol na vedu
Archeologický ústav sa nechce vzdať databázy archeologických nálezísk. Databázu pritom žiadajú pamiatkari, ktorí vydávajú rozhodnutia o potrebe výskumu. Na ministerstve kultúry vznikli totiž pochybnosti o jestvovaní databázy. "Nikto ju zatiaľ nevidel," povedal nemenovaný pracovník ministerstva kultúry.
"Fyzicky je databáza prístupná v centrále archeologického ústavu. Zatiaľ sa nestalo, že by sme neposkytli odporúčanie, kde treba vykonať výskum," obhajoval postup ústavu zástupca riaditeľa Matej Ruttkay.
Napriek neutíchajúcej stavebnej činnosti na celom území Slovenska však pamiatkari do centrály prísť nemôžu. Odporúčania ústavu o potrebe výskumu sú pritom neraz nedbalé. "Niekedy sa stáva, že v odporúčaní archeológovia napíšu, že v katastri obce leží nálezisko. Kde konkrétne je, musíme vyhľadať sami," povedal námestník Pamiatkového úradu Slavomír Katkin. Úrad si pritom nemôže dovoliť odporúčanie akademikov nerešpektovať. Znamená to, že archeologický ústav vydáva fakticky záväzné odporúčania o tom, kde bude on sám robiť výskum a inkasovať za to nemalé peniaze. V praxi sa tak môže dokonca stať, že vydá odporúčanie na vykonanie výskumu tam, kde nálezisko nejestvuje.
Výhrady voči činnosti archeologického ústavu nemajú iba pamiatkari a archeológovia pôsobiaci mimo akadémie vied. Ústav tiež čelí kritike Slovenského národného múzea pre nedostatočné zaobchádzanie s hmotnými kultúrnymi pamiatkami. Archivári sa zasa nestotožňujú so spôsobom sprístupňovania dokumentov. Výhrady má dokonca aj ústredie Slovenskej akadémie vied, od ktorého žiadajú archeológovia každým rokom vyššiu sumu do svojho rozpočtu. Najnovšie chcú peniaze od ministerstva kultúry na digitalizáciu spomínanej databázy archeologických nálezísk.
(ip)
Archeologický výskum na mieste automobilky PSA Peugeot Citroen stál viac ako 2,2 milióna korún. Výskum pozostával z niekoľkých rýh buldozérom, v ktorých sa nenašli žiadne nálezy.
FOTO - INVEST TRNAVA
