"Prakticky deväťdesiat percent knihy sú texty, ktoré doteraz nevyšli v knižnej podobe. V podstate to je debut. Zvláštne je, že niekto to nazýva súborné dielo, a ono to je skôr ten debut," povedal pre SME o svojej knihe Peter Repka. Autor žijúci dlhodobo v Nemecku prináša čitateľovi chronologicky zoradené básne od začiatku šesťdesiatych rokov až do obdobia pádu komunizmu.
"Nepociťujem minulý režim ako krivdu. Videl som, aká je doba, a tak som sa ani nesnažil publikovať. Ťažko povedať, či som to mal zakázané alebo nie," komentuje fakt, že v roku 1969 mu so šťastím vyšla kniha básní Sliepka v katedrále a vzápätí sa pre neho uzavrela možnosť publikovať. "Niekedy to autorovi možno paradoxne pomôže."
Krstnými otcami knihy sa stali Ivan Štrpka a Koloman Kertész Bagala. Básne pokrstili tibetskými modlitbami. "Sú to stále básne, ktoré stojí za to čítať. Aj keď to je niekedy objavovanie bielych miest," vyjadril sa o knihe svojho generačného súpútnika Štrpka.
Pre Repku sú tieto básne v podstate uzavretou kapitolou, ale veľmi ho teší, že sa stále po toľkých rokoch nájdu mladí ľudia, ktorých oslovujú. Opodstatnenie poézie v súčasnom svete potvrdila aj prekvapivo početná účasť divákov na celom festivale Ars poetica.
"Presvedčil som sa, že keď niečo čítam, publikum na to stále reaguje. Myslím si, že poézia má stále čo povedať," tvrdí Peter Repka. Je to možno aj odlišnou dobou. "To, čo nám bolo svojím spôsobom zakázané, je dnes už možné. Prebiehajú pozvania zahraničných básnikov a poetiek. A koniec koncov, napríklad aj tie najlepšie videoklipy sú určitou formou poézie."
