Až 43 percent opýtaných priznalo, že sa športu vôbec nevenujú a 31,2 percenta športuje len "príležitostne". Lekári sú znepokojení. "Je to absolútne nedostatočné," povedal Pavel Malovič, primár Kliniky telovýchovného lekárstva v Bratislave.
Košický lekár Andrej Janco, obezitológ, ktorý vedie aj kurzy zdravého životného štýlu, hovorí dokonca o katastrofe, najmä pokiaľ ide o deti a mládež, ktorí "vôbec nie sú naučení športovať".
Janco hovorí, že na Slovensku športujeme menej ako obyvatelia západnej Európy, hoci výrazne viac ako priemerní Američania. Kráti sa aj čas, ktorý strávime pri športe. Príčinu vidí Janco v tom, že stále viac času trávime v práci, aj deti sú oveľa viac zaťažené v škole a voľný čas trávia pri počítači.
Malovič hovorí, že dôsledkom toho, že nešportujeme, narastá obezita. "Nepriberáme markantne, ale sústavne," hovorí. Obezita a nadváha sú potom príčinou ochorení srdca, problémov s vysokým krvným tlakom, vyššieho výskytu ochorení kĺbov, chrbtice, ale aj cukrovky.
Podľa správy o zdravotnom stave obyvateľstva sú práve srdcovo-cievne ochorenia hlavnou príčinou úmrtí na Slovensku. Správa hovorí, že zdravie človeka až v 50 percentách ovplyvňuje práve životný štýl. Ďalších 50 percent sú vplyvy životného prostredia, genetických faktorov a úrovne zdravotnej starostlivosti.
Až 41,7 percenta opýtaných v prieskume MVK a SME povedalo, že nešportujú preto, lebo nemajú čas, 22,6 percenta nešportuje pre zdravotné problémy a 15,9 percenta priznáva, že ich šport nezaujíma.
Lekári tvrdia, že nedostatok času je len výhovorka. Janco hovorí, že za šport sa pokladá už 20 minút fyzickej aktivity denne, pričom nemusíme nakupovať nijaké drahé vybavenie ani cestovať do fitnes centier, ale môžeme sa venovať rýchlej chôdzi, turistike či behu. "Celá severná Európa chodí vo voľnom čase behať," hovorí.
Ani zlý zdravotný stav podľa Janca nie je príčinou, prečo ľudia nešportujú, ale je naopak dôsledkom nešportovania. Malovič hovorí, že pre každý zdravotný stav a každý vek existuje vhodný šport a každý môže prísť k telovýchovnému lekárovi, ktorý mu vhodný šport predpíše.
Janco aj s manželkou športujú, venujú sa joggingu, denne prejdú päť až sedem kilometrov, Janco ešte trikrát týždenne boxuje, cez víkend chodia na 30-kilomerové túry. "Mám 48 rokov a nehádajú mi ani 40, cítim sa lepšie, som vnútorne vyrovnaný," hovorí. Športujúci človek ľahšie rieši problémy, pretože ich berie ako prekážky, ktoré chce prekonávať. Šport pomáha posiľňovať vôľu, tí, ktorí nešportujú, sa podceňujú, sebaobviňujú, majú tendenciu nebojovať, ale ustupovať.
Aj Malovič športuje, venuje sa rýchlej chôdzi, denne prejde sedem- až 10-tisíc krokov a so synom bicykluje. Vďaka športu je tak častejšie so svojím synom." (haj)
