Nepokoje vo Francúzsku nie sú ničím neočakávaným. Prekvapujúce je len to, že vláda je proti nim bezmocná, prezident Jacques Chirac zaryto mlčí a zdá sa, že nepomáha ani taktika razantného ministra vnútra Nicolasa Sarkozyho. Jeho muži už viac ako desať dní nevedia čeliť malým skupinkám mladíkov, ktorí ničia všetko, čo im stojí v ceste. Škodí im aj ich šéf, ktorý účastníkov protestov, najväčších od študentských nepokojov v roku 1968, označil za spodinu. To len potvrdilo to, čo hovoria mladí moslimovia: sme pre vás druhá kategória.

Francúzi sa pýtajú, kde urobili chybu. Sú zväčša moslimskí imigranti zo severnej Afriky frustrovaní, lebo ich najväčšmi postihuje nezamestnanosť, nevedia sa presadiť kvôli rasizmu, zlyhala koncepcia multikulturalizmu, máme zatvoriť hranice? Sociológovia tvrdia, že za súčasnými protestmi je viacero faktorov. Ukazuje sa, že vládne programy na integráciu menšín nefungujú. Na papieri vyzerajú dobre, ale ak si má zamestnávateľ vybrať medzi "bielym" Francúzom a imigrantom, vyberie si toho prvého.

Paradoxné je aj to, že vláda sa usiluje integrovať ľudí, ktorí sú už druhou či treťou generáciou prisťahovalcov. "Ľudia stále hovoria, že moslimovia by sa mali integrovať. Ale tí mladí ľudia, čo protestujú, sú Francúzi. Prečo by sa mali integrovať?" cituje BBC Samiu Amarovú, ktorá pracuje s mládežou.

Problém je v tom, že mnohí imigranti sa, jednoducho, integrovať nechcú a Francúzi (a nielen oni) by si to mali priznať. Sami moslimskí lídri uznávajú, že ich komunita sa čoraz väčšmi uzatvára do seba. Možno je to preto, lebo sa cíti menej rešpektovaná, možno, jednoducho preto, že nechce žiť ako väčšina. Snom veľkej časti francúzskych moslimov je nechať sa pochovať v krajine ich pôvodu, moslimky mali veľký problém rešpektovať zákaz nosiť zahalené hlavy do škôl.

Francúzom nepomohlo ani to, že v zahraničnej politike zastávajú skôr proarabské postoje, ani to, že boli proti vojne v Iraku. V mešitách po celom Francúzsku sa podľa správ francúzskeho ministerstva vnútra šíria rovnako radikálne názory ako v mešitách v Británii alebo Taliansku. Nikto vo Francúzsku neverí, že krajina je bezpečná pred "domácimi" teroristami. To, čo sa stalo v Londýne, sa môže stať aj v Paríži.

Nepokoje sú veľkou výzvou pre francúzsku vládu. Tá zatiaľ tápa. Premiér de Villepin síce ohlásil plán na zvýšenie zamestnanosti v chudobných regiónoch, ale to už Francúzsko niekoľkokrát skúsilo. Minister Sarkozy je za razantný prístup, ale podľa pozorovateľov citovaných agentúrou AFP dostal výstrahu, aby radšej zmĺkol. Reči o spodine by ho mohli pripraviť o kreslo budúceho prezidenta. Jediný, kto ich zatiaľ privítal, bola krajná pravica.