Nezhody vyvolalo vyhlásenie premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý vo štvrtok v Berlíne povedal, že rozširovanie potrebuje prestávku. Dodal, že to pochopia aj Chorváti.
Slovenská diplomacia doteraz veľmi horlivo podporovala vstup Chorvátska do únie a začatie vstupných rokovaní, o ktorom únia rozhodla pred mesiacom, sa považovalo aj za slovenský úspech.
Vyhlásenie premiéra preto prekvapilo prezidenta Ivana Gašparoviča aj predsedu parlamentu Pavla Hrušovského. Práve vo štvrtok prišiel na návštevu do Bratislavy chorvátsky prezident Stipe Mesič a obaja mu zdôraznili slovenskú podporu rýchleho prijatia Chorvátska do únie.
Včera sa s Mesičom stretol aj Dzurinda, ale podľa jeho hovorcu Martina Marušku o vyhláseniach premiéra nehovorili. Tlačová správa len hovorí, že premiér "potvrdil podporu Slovenska chorvátskemu integračnému úsiliu".
Samotný premiér sa k celej záležitosti včera vyjadrovať nechcel. O vysvetlenie ho však požiadal prezident Gašparovič, ktorý na pondelok zvolal mimoriadne stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov.
Gašparovič pochopil premiérovo vyjadrenie ako "určité zaváhanie a zdržanlivosť voči tým otázkam, ktoré sme chceli jednoznačne riešiť". Chce s ním hovoriť osobne, lebo nevie, "či to pán premiér myslel tak, ako to bolo v tlači" a v pondelok budú hovoriť o tom, "či sa mení zahraničná politika Slovenska k Chorvátsku".
Podobne reagoval aj predseda parlamentu Hrušovský. "Premiérove slová ho veľmi prekvapili, a ak by boli pravdivé, išlo by o zmenu zahraničnej politiky," povedal hovorca Michal Dyttert.
Premiér Dzurinda vo štvrtok po stretnutí s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom vyhlásil, že rozširovanie potrebuje prestávku. "Pán kancelár Schröder, keď som mu položil otázku, čo s ďalším rozširovaním Európskej únie, povedal veľmi krátku a podľa mňa celkom výstižnú vetu: Potrebujeme pauzu. Myslím si, že to tak cítime všetci. Aj ja som sa vyjadril v tom zmysle, že absorbčná schopnosť Európy má svoje limity," povedal Dzurinda podľa ČTK. Na otázku, či sa to týka aj balkánskych štátov, dodal: "Pauzu potrebujeme teraz. Myslím, že aj Chorváti... dobre chápu, že to nebude ani o rok, ani o dva."
Chorvátsko sa pritom usiluje o čo najrýchlejšie prijatie do únie. Na októbrovom summite prezidentov krajín strednej a juhovýchodnej Európy v Záhrebe prezident Mesič zdôraznil, že rozširovanie musí pokračovať. "Integračný proces nemá alternatívu a nesmie sa zastaviť alebo spochybniť," povedal vtedy chorvátsky prezident.
Najčastejšie Chorváti hovorili o vstupe v roku 2009. Premiér Ivo Sanader v októbrovom rozhovore pre denník Hospodárske noviny hovoril o skoršom termíne. "Keď budeme s úniou rýchlo a kvalitne rokovať, môžeme rozhovory dokončiť o dva a pol až tri roky."
Vyhlásenia slovenského premiéra zaregistroval aj Brusel. Hovorkyňa eurokomisára pre rozširovanie povedala, že komisia postoje členských štátov nekomentuje. "Je jasné, že určité ochladenie podpory voči rozšíreniu sme zaregistrovali a stále ho vnímame," povedala pre SME Kristina Nagy.
Expertka z bruselského Centra pre európsku politiku hovorí o istej zmene nášho postoja. "Slovensko sa v únii vníma ako krajina silne podporujúca rozšírenie, predovšetkým vo vzťahu k Chorvátsku a Ukrajine," povedala Amanda Akcakoca.
Nie je však pre ňu "žiadnym prekvapením, že podobne ako ostatné členské štáty, aj slovenskí predstavitelia si uvedomujú určité ťažkosti, ktoré sa objavili po odmietnutí európskej ústavy". Preto podľa nej musia zdôrazňovať fakt, že rozširovanie treba spomaliť.
Autor: mim, lk
