BRATISLAVA - Vlani na Slovensku zavraždili 122 ľudí, polícia objasnila 103 prípadov. O vraždách spravidla platí, že ak sa ich nepodarí vyriešiť do niekoľkých týždňov, prípadne mesiacov, neskôr to už ide len veľmi ťažko.

Niektoré nedoriešené prípady sú staré niekoľko rokov. Len nedávno začala polícia využívať porovnávanie vzoriek DNA, čo môže pohnúť aj s prípadmi, kde klasické vyšetrovanie zatiaľ k úspechu neviedlo. Nedávno práve na základe analýzy DNA polícia zistila, že kostra, ktorú našli pred pár týždňami neďaleko Hrochote na strednom Slovensku, patrila Imrichovi Oláhovi obžalovanému z vraždy Róberta Remiáša. Zavraždili ho v roku 1997.

"Pravdepodobnosť objasnenia starej vraždy klesá úmerne s časom, ktorý uplynul od spáchania," povedala hovorkyňa krajského policajného riaditeľstva v Trenčíne Lenka Bušová. Okrem vedecko-technického pokroku môže podľa nej pomôcť pri objasňovaní starých vrážd napríklad to, ak sa zastrašení svedkovia po rokoch prestanú cítiť ohrození a začnú vypovedať, alebo náhoda, ak sa spolupáchatelia dostanú do sporu, a niektorí z nich z pomsty pomôžu objasniť starú vraždu. Inokedy vyšetrovateľ šťastne narazí na okolnosť, ktorá mu pomôže doskladať dovtedy nejasnú mozaiku, alebo sa v nejakom svedkovi či v príbuznom pohne svedomie.

Hovorca krajského policajného riaditeľstva v Žiline Igor Mahút povedal, že vážnym problémom býva postoj rodinných príslušníkov alebo známych obete. "Nie sú ochotní spolupracovať. Zamlčujú okolnosti súvisiace s ich podnikateľskými aktivitami, ako aj možných nepriateľov." Vážny problém má polícia vtedy, keď je najdôležitejšie získať svedectvo člena organizovanej skupiny.

Bušová povedala, že plán vyšetrovania vrážd sa dodržiava aj po rokoch. "I keď najväčší dôraz sa kladie na prípady z posledného obdobia, lebo tu je najväčšia pravdepodobnosť zistenia nejakých poznatkov, policajti sa venujú i starším prípadom." Vraždy za posledné obdobie majú prioritu aj preto, že svedkovia si viac pamätajú. "Všetky neobjasnené prípady sa raz za pol roka vyhodnocujú, takže v žiadnom prípade nemožno tvrdiť, že nejaká vražda, ktorá je už roky stará a nedarí sa s ňou pohnúť, sa odkladá do zásuvky."

Viktor Plézel z Krajského riaditeľstva v Trnave hovorí, že niekedy stačí maličkosť a prípad sa pohne vpred míľovými krokmi. Dôležitá je spolupráca so súdnymi lekármi. Vyšetrovanie je väčšinou neúspešné, ak páchatelia nezanechajú po sebe stopy, alebo len nepoužiteľné, alebo sa nenájdu žiadni svedkovia.

Policajti podľa neho sledujú štyri kritériá, keď vraždu vyšetrujú: stupeň pripravenosti, použitie zbrane, spôsob usmrtenia, spôsob utajenia.