Kompost je organický alebo organicko-minerálny produkt kompostovania látok. Fermentácii podliehajú organické látky, ktoré spolu s minerálnym podielom vytvárajú substrát na pestovanie rastlín alebo hmotu na hnojenie, nastielanie či melioráciu pôdy. Nie každý bioodpad je však vhodný na kompostovanie.

Pri kompostovaní má značný význam veľkosť jednotlivých častí odpadu. Nemali by presahovať 10 centimetrov. Ide najmä o konáriky či kôru stromov, ktoré treba strihať alebo drviť.

Do kompostu nepatria väčšie kamene, kusy dreva, úlomky tehly, železný šrot a zlomky betónu. Z jedovatých a nebezpečných komponentov spomenieme zvyšky liekov, zostatky pesticídov, trosku a popol z kamenného uhlia, noviny, časopisy a letáky, súčiastky elektroniky, plechovky, baterky, nádoby z farieb a podobne.

Nežiaduci je aj bioodpad pozostávajúci z buriny s koreňmi a semenami, z plesnivých organických zvyškov, pokazeného mäsa a mliečnych produktov, zhnitých zvyškov z kuchyne, chorých rastlín a zhnitých plodov. Kompost znehodnocujú aj inertné kúsky skla a keramiky, syntetické vlákna i handry, sklolamináty, celofán, guma a izolačný papier. Menšie časti perlitu a penoplastov do veľkosti jedného centimetra sú však vítaným prevzdušňujúcim komponentom kompostov.

K organickým materiálom vhodným na kompostovanie patria slama, baliaci papier, strihané konáriky drevín, byle slnečnice a kukurice, zeleninová vňať, odpad zeleniny z kuchyne, hrachu, maku, lístie, vylúhované čaje a kávovina, zelená hmota buriny, tráv i okrasných rastlín, seno, zvyšky ovocia, močovka, hnojovica, fekálie, hydinový trus, maštaľný hnoj, ihličie, mach, mačina, rašelina, kvasinky, handry z vlny, bavlny a hodvábu, piliny, hobliny a rozdrvené kosti.

Z minerálnych látok na kompostovanie najčastejšie používame humusovú záhradnú zeminu, oškrabky z chodníkov, drvenú omietku, mletý vápenec, priemyselné hnojivá, drevný popol, karbonátový piesok, spraš a sedimenty vodných nádrží.

Rýchlosť kompostovania a kvalita kompostu významne ovplyvňuje aj zloženie a podiel komponentov. Pridávanie vápenatých hmôt umožňuje pripraviť alkalický kompost vhodný do kyslých pôd a pre vápnomilné rastliny. Kyslé komponenty v podobe rašeliny, machu, ihličia a kyslých zemín sa hodia na prípravu kyslých kompostov pre vresovisko. Pomaly sa rozkladajúci bioodpad s obsahom uhlíka, ktorý päťdesiat až dvestokrát prekračuje obsah dusíka, je základom surových kompostov na melioráciu ílovitých pôd. Zelená hmota

rastlín a pokosená tráva s vysokým obsahom dusíka sú vhodné na rýchlu prípravu termokompostu.

Autor: Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.