Vraveli sme si, že máme dosť času. Jednak sme si chceli užiť jeden druhého, jednak si vybudovať zázemie, aby sa dieťa nenarodilo do podnájmu. No najmä, krátko po svadbe som podstúpila náročnú liečbu, takže sme hovorili, že otehotniem, až keď už nebudem brať žiadne lieky. Uplynuli však dva roky, ja som už bola zdravá, mali sme aj vlastný byt a na dieťatku začali pracovať cielene, no bez výsledku. Prešiel ďalší rok a keďže som stále nebola tehotná, začali sme sa trápiť, že niečo nie je v poriadku. Gynekológ ma síce utešoval, že mám byť trpezlivá, podľa neho som v poriadku a iste sa dieťatka dočkám. No nestalo sa, preto sme s mužom začali uvažovať o umelom oplodnení. Podstúpili sme vyšetrenia, kde sa ukázalo, že ja som v poriadku, no manžel je neplodný. Bol to pre neho ešte väčší šok než pre mňa, pretože z nás dvoch bol on ten, kto vždy sníval, ako raz budeme mať deti. Začala som teda rozmýšľať, že sa nechám oplodniť cudzím darcom. Lenže, manžel ma prekvapil. Povedal mi, že nie si je istý, či sa dokáže zmieriť s predstavou, že budem mať cudzie dieťa. Bol by vraj radšej, keby sme si dieťa adoptovali. Pravdupovediac, zaskočil ma tým. Niežeby som mala niečo proti adopcii, no keď je možnosť, aby som otehotnela, prečo sa jej vzdať a neskúsiť to?

Manželovu reakciu vnímam aj tak, že ma asi nemá dosť rád, keď chce radšej cudzie dieťa než dieťa, ktoré by malo moju krv, moje gény. Na druhej strane viem, že muž je veľmi citlivý, nie je to samoľúby chlap, takže ak takto reaguje, je to zrejme pre neho veľmi dôležité. Ja to síce nechápem, pretože ak by bol problém vo mne, pokojne by som prijala, aby jeho spermie oplodnili cudzie vajíčko a darcovskej spermii neprikladám vôbec význam. Pre mňa by to bolo NAŠE dieťa. Naozaj neviem, ako sa zachovať. Mám na manžela tlačiť a dúfať, že si k dieťaťu nájde otcovský vzťah, alebo mu ustúpiť, vzdať sa šance na materstvo a pokúsiť sa namiesto umelého oplodnenia o adopciu?

Renáta

Milá pani Renáta,

pýtate sa, či máte na manžela tlačiť a dúfať, že to nakoniec dobre dopadne. Iste, môžete to urobiť, mali by ste však rátať s tým, že v budúcnosti to môže mať aj negatívne dôsledky. Ak je niekto k niečomu dotlačený, nemôžeme hovoriť o jeho slobodnom rozhodnutí. Otázka potomstva je v manželstve iste jednou z dôležitých a často i citlivých tém. Vo vašom prípade je však ešte komplikovanejšia, lebo nejde iba o to, či mať, alebo nemať deti. Túto otázku ste si zodpovedali, problémom sa však stáva spôsob, akým by ste sa mali stať rodičmi.

Azda by bolo dobré, keby ste najprv porozmýšľali nad tým, čo je pre vás dôležitejšie. Tehotenstvo alebo materstvo. Materstvo môžete prežívať aj pri adoptovanom dieťati, tehotenstvo však nie. Máte pravdu, že dieťa, ktoré by ste po umelom oplodnení vynosili a porodili, by malo aspoň vaše gény. Chápem však, že pre vášho manžela to môže byť predsa len problém. Keď to domyslíte do dôsledkov, tak to dieťa budete mať vlastne s iným mužom. No a to môže vášmu mužovi prekážať. Píšete, že vy by ste nemali problém prijať cudzie vajíčko. Možno nie, ale viete si napríklad predstaviť, že by ste nemohli dieťa ani vynosiť, a tak by povedzme spermiou vášho muža bola oplodnená iná žena, ktorá by dieťa vynosila? Aké by toto bolo pre vás?

Spomenuli ste tiež, že váš manžel bol ten, kto viac sníval o deťoch. Predstavujem si, že správa o neplodnosti ho musela o to viac raniť. Možno sa mu zdá, že by bolo lepšie, keby ste ako pár v tomto smere ostali úprimní, a teda, keď nemôžete mať vlastné dieťa, tak si ho radšej adoptujete. Prináša to so sebou menej komplikácií než umelé oplodnenie. Možno sa manžel obáva toho, ako by mal reagovať, keby sa ho okolie pýtalo na vaše tehotenstvo. Má byť úprimný a povedať, že on je neplodný, alebo sa má tváriť, že dieťa je jeho? Iste, nemusí nikomu nič vysvetľovať, no zrejme adopcia je z tohto pohľadu pre neho jednoduchším riešením. No a vzťah k adoptovanému dieťaťu môže byť vás pre oboch rovnocennejší, lebo biologicky nebude jeho rodičom ani jeden z vás.

Nech už bude vaše rozhodnutie také alebo onaké, verím, že ho urobíte spoločne s manželom. Tak, aby ste sa napokon obaja stali šťastnými rodičmi.