FOTO
Dnes: muzikálový herec JÁN SLEZÁK
Hoci doma v Senici mal budúci muzikálový Jánošík Janko Slezák nanajvýš škrečka či rybičky, vyrastal obklopený hotovým zverincom. Jeho babka s dedkom, ktorí žijú v Sobotišti, majú totiž menší statok. Takže, keď Ján s bratom začali pesničku, že by chceli nejaké zviera, odpoveď znela - choď k babke, tam ich máš niekoľko desiatok.
"A ja som tam naozaj chodil a veľmi rád, prežil som tam prakticky celé detstvo. Dodnes, keď mám čas, hneď idem do Sobotišťa. Starí rodičia bývajú úplne na konci dediny, na mieste, kde sa už začínajú Biele Karpaty, chránená prírodná oblasť. Je tam nádherne a ja, keďže prírodu milujem, sa tam cítim veľmi dobre."
Na sobotištskom statku behajú po dvore kozy, sliepky, ovce, zajace, prasatá, niekedy aj kačice a moriaky, no a, samozrejme, psy a mačky.
"Raz dokonca dedko s babkou chovali aj býka. Keď ho zabíjali, mal sedem metrákov. No ja som práve vtom čase žil v Prahe, takže som si ho príliš neužil. Zato mám zážitky s baranom, ktorý sem-tam ponaháňal babku po dvore. Ja som však bol preňho zrejme autorita, pretože mňa nechal na pokoji. Len som naňho skríkol, alebo prísne pozrel, a dal pokoj. Takže, keď babka išla kŕmiť malé jahniatka, vždy na mňa zavolala - Janku, poď som mnou, lebo ja sa bojím. Stačilo, aby som sa k nemu postavil a babka prešla bez problémov."
Najradšej zo všetkých zvierat má však Janko Slezák psy. Na snímke je síce s trojročnou čivavou Edom Gašparom, ktorá patrí priateľom zo Senice, no v Sobotišti má dva jazvečíky a vlčiaka.
"Vždy tam po dvore behali dlhosrsté jazvečíky, je to tradícia. Až nedávno sme ju porušili a k dvom jazvečíkom, ktoré tam žijú teraz, otec priviedol krásneho vlčiaka. Volá sa Cháron a hoci je aj na svoje plemeno poriadne veľký, pri jazvečíkoch vyzerá doslova obrovský. A hrôzostrašný. Je celý čierny, len za ušami má žlté polmesiace a na nohách žlté podkolienky. No hoci by mu stačilo prišliapnuť jazvečíky labou, on sa ich bojí. Vyrastal s nimi od troch mesiacov, takže ich berie ako autoritu."
Vlčiaka si Slezákovci priviedli na statok preto, aby strážil. "Otec dlhšie dohováral dedovi, čo už tie malé ,rukavice' ustrážia. No nemal pravdu, pretože jazvečíky sú strašné potvory. Sú to tvrdohlavé psy a naše sú navyše veľmi zúrivé, takže sa k nám všetci boja chodiť. V Sobotišti je veľa Slezákovcov, preto máme prívlastok Hlinickí. A keď chce niekto v okolí zlého psa, všetci mu radia - bežte sa opýtať k Slezákovcom Hlinickým, či nemajú šteniatka, pretože tie budú zaručene ostré. Naozaj, naše jazvečíky do dvora nikoho nepustia. Najmä jeden bol nebezpečný. Bol prefíkaný a dopredu nezaštekal, len sa prikradol zozadu pekne potichu a zrazu vám visel na stehne."
Na statku u "Hlinických" to teda funguje asi takto - keď sa zjaví cudzí človek, najprv príde statný vlčiak a premeria si prišelca varovným pohľadom. Je dobre, že to vzbudí rešpekt a každý si rozmyslí, či vkročí do dvora. Pretože Cháron ho chráni. "Pravda je totiž taká, že kým Cháron by nikomu neurobil nič, okamžite by pribehli tie dve potvorské malé pivá a uhryzli ho."
(bd)
