Kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová pripravila za dvadsaťpäť rokov množstvo veľkolepých výprav operných, muzikálových a baletných predstavení. Na svet priviedla viac než dvadsaťtisíc divadelných kostýmov. Svojou tvorbou ozvláštnila rad televíznych inscenácií a filmov. Pravidelne hosťuje v mnohých slovenských a českých divadlách. V týchto dňoch pripravuje výpravu pre operu G. Pucciniho Turandot, ktorú uvedie Opera SND, a muzikálovú Rocky horror show v divadle Aréna.
Jej prastarí rodičia boli roľníci a zeleninu dopestovanú na roliach predávali vo svojom viedenskom zelovoci. Babička vychodila vo Viedni aj školu a bola zaujímavou kombináciou rustikálnej Záhoráčky a osvietenej Poloviedenčanky. Žiaľ, fajnová rakúska kuchyňa sa na ňu veľmi nenalepila, hoci Kaiserschmarren z jej panvice chutil "köstlich".
Takto rozpráva o svojich predkoch kostýmová výtvarníčka Ľudmila Várossová. "U nás sa varilo dokola asi dvadsať jedál. Sýte mäsové pochúťky, často naložené v pohároch, lebo spočiatku nebola chladnička, sa kompenzovali ľahkými zeleninovými chodmi. Ryžu, ktorú milujem, sme vídali na stole zriedka, nemala totiž šancu konkurovať skvelým domácim ,krumpľom'. Raz do roka, na fašiangy, napiekla babička na domácej masti plný kôš voňavých šišiek a na hody zvlášť dobrý, zvláštny citrónový zákusok. Varila síce pravidelne, ale myslím, že nie s veľkou láskou." Obidve jej dcéry sú však už naslovovzaté gazdinky.
O nežnej kombinácii
"Moja mama je vynikajúca kuchárka, varí nielen dobre, ale aj rada, takže pravidelne zásobuje moju a bratovu domácnosť špecialitami, ktoré sme so švagrinou, najmä z časových dôvodov, nikdy nezahrnuli do repertoáru," hovorí Ľudmila Várossová. V jej kuchyni našlo uplatnenie len niekoľko maminých jedál, celkom sa odklonila od klasických receptúr. Varí jedlá, ktoré sú úspornejšie na čas, ale určite nie na chuť, v kuchyni sa snaží používať širokú škálu korenín a najmä najrôznejšie druhy zeleniny. Aj také, aké sme pred niekoľkými rokmi ešte nepoznali. Okrem vlastných kreácií si vymýšľa rôzne modifikácie francúzskej, ruskej, ale najmä talianskej kuchyne, ktorú veľmi uznáva jej muž. Prečo ruskej? "Má výborne skombinované chute," vysvetľuje Ľudmila Várossová. Napríklad, spojenie mäsa, zeleniny a smotany je nežné a dodáva energiu. Bohatá chuť sladkých bylín zasa človeka rozveselí."
Základ šťastného manželstva
Ľudmila Várossová varí pravidelne, lebo aj ona sama sa stravuje najmä doma a vždy jej veľmi chutí (aj keď s úsmevom dodáva, že takúto samochválu považuje za drobnú zvrhlosť). Syn už s nimi nebýva, a preto s ním a blízkou rodinou trávia aspoň víkendové obedy. "Stretávame sa pri dobrom slove a veľmi dobrom jedle." Počas víkendov kraľujú minútky na rozdiel od pracovného týždňa, keď Várossová pripravuje jedlá, ktoré sa bez problémov dajú zohriať. Varí veľmi rada, zostalo v nej niečo zo zvláštnej atmosféry veľkej priestrannej kuchne jej detstva. Odohrávali sa tu vážne životné rozhodnutia a popritom sa s ľahkosťou varili zložité jedlá, ako napríklad plnené mäsá či ťahané štrúdle. Aj toto vytváralo čaro domova. Keď sa Ľudmila vydávala, mama jej nezabudla pripomenúť - môžeš robiť kariéru, nikdy však nezabudni, že dobrá kuchyňa je základom šťastného manželstva.
Osemročná pri sporáku
Ak Ľudmila Várossová vie, že prídu priatelia, dokáže pri sporáku stáť aj dva dni a neprekáža jej to. Varenie totiž poctivo trénovala už v detstve. Jej mama po ťažkom úraze nesmela takmer rok pracovať. Vtedy malá Ľudka ochotne asistovala pri varení otcovi, takže slivkové knedle či halušky zvládala už celkom obstojne. Navyše sa v posledných dvoch ročníkoch základnej školy učilo varenie ako nepovinný predmet. Rada spomína na palacinky a kapustnicu, na ktoré spolu so spolužiačkami balili pozvaných chalanov. O pár rokov neskôr s varením bodovala aj v Prahe. Keď prišla navštíviť na internát svojho budúceho manžela a videla, ako si chlapci-nešťastníci otvárajú nezdravé konzervy, navarila aj im. A v súčasnosti? Po práci sadá do auta a cestou do veľkoobchodných centier premýšľa, čo pripraví svojim najbližším. Varenie je pre ňu celoživotný relax a zdedená vášeň.
FOTO - PETER LEGINSKÝ
Recepty Ľudmily Várossovej
Boršč
1 kg kyslej kapusty, 1 kg mäsa - bravčové možno kombinovať s jahňacinou alebo teľacinou,
400 g očistenej, na kocky pokrájanej koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler, pór, kaleráb) 2 stredne veľké cvikly, 1 veľká cibuľa, 2 konzervy ošúpaných paradajok, soľ, čierne korenie, vegeta, trocha červenej sladkej papriky, kyslá smotana
V jednom hrnci varíme kapustu s postrúhanou cviklou a v druhom dusíme na cibuli mäso so zeleninou a koreninami. Uprostred varenia oba hrnce zmiešame, pridáme paradajky a dovaríme. Postupne dochucujeme. Celý proces trvá približne jeden a pol hodiny. Do taniera naplneného borščom pridáme podľa chuti smotanu.
Losos s kaparami a stopkovým zelerom
Lososové kotlety, soľ, zelené korenie, koriander, kapari, olej, citrónová šťava, 1 stopkový zeler, maslo, vlašské orechy, korenie
Lososové kotlety potrieme citrónovou šťavou a necháme chvíľu postáť. Potom ich osolíme a opečieme z oboch strán na oleji, do ktorého sme pridali celé zelené korenie, prípadne trocha koriandra. Pred dopečením pridáme dve lyžice kapár. Stopkový zeler nakrájame na centimetrové rezančeky, zľahka blanšírujeme, potom na masle krátko podusíme, okoreníme a pridáme na masle jemne opečené nasekané vlašské orechy. Podávame spolu s lososom. Veľkí hladoši si môžu na tanier pridať uvarený zemiak.
Tvarohové rezy
Cesto
200 g masla, 300 g hrubej múky, 80 g práškového cukru, 1/2 prášku do pečiva, 1 celé vajce
Tvarohová plnka
400 g tvarohu, 200 g pretlačených varených zemiakov, 100 g práškového cukru, 1 vanilkový cukor, 4 žĺtky
Bielková pena
200 g práškového cukru, 4 bielky
Cesto zamiesime a do polovice upečieme v rúre pri 170 stupňoch. Pridáme vymiešanú tvarohovú plnku, ktorú ozdobíme vyšľahanou penou z bielkov a cukru. Všetko dovedna pečieme približne 40 minút.
