Tisíce ľudí na celom svete tvrdia, že boli svedkami či priamymi účastníkmi blízkych stretnutí alebo dokonca únosu mimozemšťanmi. Nová štúdia britského psychológa však presviedča, že takéto spomienky nie sú pravé. Profesor Chris French z londýnskeho Goldsmiths College píše, že spomienky na únos mimozemšťanmi či odlet vo vesmírnej lodi sú skôr dôkazom chabosti ľudskej pamäti než reálnymi skúsenosťami dokazujúcimi existenciu života v iných hviezdnych sústavách.

"Zrejme máme do činenia s falošnými spomienkami, nie s tým, že ľudia sú skutočne unášaní na palubu vesmírnych lodí," hovorí French, ktorý v rámci svojej štúdie preskúmal devätnásť ľudí presvedčených, že ich uniesli mimozemšťania. Niektorí z nich uvádzali, že mimozemské bytosti ich uniesli priamo z postele alebo z auta. Mimozemšťania boli podľa ich opisu asi 1,2 metra vysokí, mali vzhľadom na telo veľkú hlavu a dlhé štíhle končatiny. Niektorí muži tvrdili, že únoscovia ich podrobili bolestivým lekárskym pokusom, počas ktorých im odobrali spermie.

Mnohé z týchto spomienok možno vysvetliť spánkovou paralýzou - čo je stav, v ktorom je človek bdelý a vedomý si všetkého, čo sa okolo neho deje, no nie je schopný pohnúť sa. Spánková paralýza vedie často k halucináciám. Profesor French hovorí, že tento stav zažije aspoň raz za život až štyridsať percent ľudí. Úlohu v tom môže zohrávať aj bujná predstavivosť. Zistilo sa, že niektorí z unesených mali už aj bez týchto "spomienok" sklony k fantazírovaniu. Okrem únosu mimozemšťanmi tiež tvrdili, že videli duchov, alebo že majú liečivé či nadprirodzené schopnosti. Podľa profesora Frencha, ktorý predložil výsledky svojej štúdie na verejnom seminári v londýnskom Múzeu vedy, majú ľudia vo všeobecnosti veľmi bohatú obrazotvornosť a vnútorný život. "Niekedy až do takej miery, že sa im mieša to, čo sa deje v ich hlave, s tým, čo sa odohráva v skutočnom svete."