Výber z diela Daniila Charmsa nadväzujúci na predchádzajúcu zbierku Mačkin zabil Kočkina (PT, 2004) obsahuje okrem množstva krátkych próz v "charmsovskom" duchu aj jeho dve najznámejšie dramatické diela Jelizaveta Bam a Cirkus Šardam - toľko aj edičná poznámka na konci knihy. Práve názov jednej z divadelných hier dal tomuto v poradí druhému výberu z Charmsovej tvorby nielen meno, ale akoby mu vdýchol aj oživujúceho ducha.

Isto nie je náhoda, že z dielka Cirkus Šardam pochádza okrem titulu nielen citát na zadnej obálke knihy, ale aj námet na ilustrácie Fera Liptáka ladené v duchu nostalgickej cirkusovosti. Veď práve kabaretno-cirkusový smútok akoby najlepšie vystihoval atmosféru Charmsovej tvorby. Okrem toho je meno Šardan - popri Gaarms, Čarms, Dandan, Šusterling a najznámejšom Charms - jedným z niekoľkých pseudonymom, ktoré spisovateľ Daniil Ivanovič Juvačov používal.

Cirkus je v umení každého druhu obľúbeným prostredím, keďže spoľahlivo vyvoláva predvídateľný mix asociácií. Použitie cirkusu ako asociačného kľúča má predpovedateľné účinky - smutní klauni, ktorí sa po kŕčovitej veselosti v manéži utiahnu do čiernobieleho smútku nešťastného života, kočovné lásky krasojazdcov a artistiek v mušelíne, ktoré sa každý večer blížia k smrti, zmes grotesknosti a temnoty sú emočné ingrediencie, s ktorými autori počítajú, využívajú a zneužívajú ich. Jednou z najkrajších "cirkusantských" kníh posledného obdobia, ktorá síce takýto mýtus cirkusu sama využíva, ale zároveň sa z neho smeje, je takmer rozprávka Aglaje Veterany Prečo sa dieťa varí v kaši.

Charmsova "cirkusantskosť" je "cirkusantskosti" Veterany v niečom podobná. Kým v cirkuse Aglaje Veterany visí matka rozprávačky každý deň za vlasy na hrazde, je hlavnou postavou Charmsovho Cirkusu je Šardan Vertunov, ktorého zožerie domáci miláčik tanečnice Mitildy - dravá piraňa Pinchen. Na rozdiel od smutného predstavenia Aglaje Veterany sa však vystúpenie Daniila Charmsa končí šťastne - Vertunov rozpára pirani brucho a za odmenu dostane od riaditeľa vytúžené číslo v manéži. Navyše sú Charmsove texty na prvý pohľad skôr cirkusantským šantením, trochu krkolomným výmyselníctvom, groteskou, v ktorej však - ako sa na správny cirkus patrí - ostane po zhasnutí reflektorov trochu smutnej tmy.

Charmsove texty sú známe a čitateľ pravdepodobne vie, čo má od nich očakávať. Navyše sú krátke a nevyžadujú systematické čítanie. Ak by sme sa rozhodli prečítať si jeden každé ráno pred odchodom do práce, obklopovala by nás ich nálada celý deň ako - skutočne vyberaná - voňavka. Lebo Charmsove texty sú, snáď práve vďaka "cirkusovosti", ako malé nálože manéžovej nálady, ktorá vám pomaly pomúti hlavu.

Autor: SVETLANA ŽUCHOVÁ(Autorka je spisovateľka a publicistka)