Príjemné vyše polmiliónové mesto Mar del Plata sa pred štvrtým Panamerickým summitom zmenilo na nepoznanie. Z ulíc sa vytratili domáci obyvatelia a majitelia obchodíkov radšej pozatvárali. Turistov nahradilo vyše osemtisíc ozbrojených policajtov.

Všetko pre stretnutie vyše tridsiatky štátnikov, ktorí sa pravdepodobne na ničom nedohodnú, a demonštráciám, ktoré sú namierené na jediný cieľ: amerického prezidenta Georgea Busha a jeho politiku.

Bush pricestoval do Argentíny na nepriateľské územie. Precízne pripravované protiamerické protesty a s nimi súvisiace bezpečnostné opatrenia úplne zatienili ústrednú tému summitu - chudobu v Latinskej Amerike. Odhaduje sa, že jedna štvrtina obyvateľov tam žije z menej ako dvoch dolárov na deň.

Na pomoc ľavicovým demonštrantom a antiglobalistom, ktorí sa zišli v prímorskom letovisku, prišli aj známi športovci a umelci. Z Buenos Aires, kde zo strachu pred teroristickými útokmi skolabovala mestská doprava, vyrazil špeciálny vlak. Zviezla sa v ňom napríklad futbalová legenda Diego Maradona či populárny bosniansky režisér Emir Kusturica.

Sponzor vlaku, venezuelský prezident Hugo Chávez, vopred vyhlásil, že akýkoľvek náznak o voľnom obchode v Amerike neuspeje.

Narážal na postoj americkej diplomacie, ktorá presadzuje myšlienku celoamerickej zóny voľného obchodu od Aljašky na severe až po Ohňovú zem na juhu kontinentu. Podľa Busha je práve voľný obchod a dobré podmienky pre privátny sektor receptom na ekonomickú prosperitu a boj s chudobou.

Tento názor v Latinskej Amerike, kde v posledných voľbách vyhrávajú ultraľavicoví populisti, zrejme nemá šancu na úspech. Bushovi kritici na čele s Chávezom tvrdia, že z voľného obchodu by profitovali najmä Spojené štáty, kým ekonomika na juhu by stagnovala.

"Hovoríme nie voľnému obchodu Ameriky, nie vojne v Iraku a nie chudobe," povedal Reuters Juan González, jeden z organizátorov protestného summitu. Panamerický summit vznikol pred jedenástimi rokmi s cieľom zvýšiť ekonomickú a politickú spoluprácu v regióne. Tá je stále v nedohľadne a zdá sa, že aj po dnešnom záverečnom dni summitu ostane spolupráca Severu a Juhu len na papieri a politici odídu z argentínskeho summitu s prázdnymi rukami.

Prečo sa teda summit vôbec koná? "Lebo bol naplánovaný," povedal americkému denníku Washignton Post Peter Hakim, prezident think-tanku Inter-americký dialóg.