Maroš Hečko a dielo Vladimíra Birgusa. FOTO - MIROSLAV HUDÁK
Diaconcert * Mesiac fotografie * Babylon club Bratislava * 2. 11.
Vyzeralo to na zaujímavý večer - niekoľko známych hudobníkov spracuje svoje vizuálne zážitky z fotografií renomovaných autorov. Akcia, ktorá sa konala v rámci rozbiehajúceho sa Mesiaca fotografie, však mohla (a mala) dopadnúť oveľa lepšie.
Andrej Šeban, Martin Burlas, Maroš Hečko a Marcel Buntaj pripravili v spolupráci s organizátormi Mesiaca fotografie projekt s názvom Diaconcert. Nešlo o benefičný koncert pre ľudí postihnutých cukrovkou, ale o pokus opustiť tradičný galerijný priestor a ozvláštniť projekciu diapozitívov. Hudobníci dostali obrazový materiál v predstihu a voľnú ruku pri jeho spracovaní. V stredu večer prišli predviesť výsledok do bratislavského klubu Babylon.
Najskôr na pódium prekvapivo vyliezol trubkár Ľubor Priehradník s Oskarom Rózsom, ktorý sa posadil za syntetizátor. Práve oni totiž nahradili chrípkou zdolaného Andreja Šebana. Ich nujazzové plochy k premietaným fotografiám príliš nesedeli, vzhľadom na krátkosť času na prípravu sa to však ani nedalo čakať.
Symbióza zvuku s obrazom sa začala rodiť až pri druhom polhodinovom bloku, ktorý dali dokopy Maroš Hečko (v úlohe spievajúceho klávesáka) s bubeníkom Marcelom Buntajom. K fotografiám českého autora Vladimíra Birgusa zvolili zaujímavý prístup: s tridsaťsekundovým intervalom striedania obrázkov na plátne sa plynulo menila aj hudba, ktorá ich akoby komentovala. Vznikol sled prepojených mikropríbehov, občas zaujímavý viac hudobne než vizuálne.
Po následných krátkych technických problémoch s videoprojektorom sa mohol začať aj záverečný blok Martina Burlasa. Bol najodvážnejší - viac narábal s atmosférou fotografií ako celku, využíval originálnejšie obrazové predlohy od rôznych autorov (väčšina z nich bola trochu morbídneho charakteru) a do svojej hudby zapriahol aj experimentálne zvuky. Hudbu s obrazom sa mu podarilo prepojiť najsilnejšie.
Kto zlyhal, boli organizátori. Nápad oživiť statické obrázky sa cení, no posadiť komornú akciu do klubu, kam bežne chodia stovky divákov a dať vstupné 250 korún, je predsieň neúspechu. Niekoľko desiatok ľudí pôsobilo v studených priestoroch Babylonu stratene, poznámky z osadenstva baru situovaného priamo v sále na nálade tiež nepridali.
Spojenie zvuku s obrazom sa v posledných rokoch využíva čoraz častejšie. Hudobníci v kinách vytvárajú soundtracky k starým nemým filmom, už bežným javom na koncertoch je videoprojekcia. Znásobenie zážitku divákov má svoj pôvab, len nie vždy sa vydarí. V stredu večer hudobníci odviedli maximum, problém bol inde.
