Budú sa privysoké dôchodky znižovať, aby nebol taký veľký rozdiel medzi penziami staro- a novodôchodcov? Politici sa opäť zaoberajú otázkou výšky dôchodkov. Novela zákona o sociálnom poistení, ktorá je práve v parlamente, navrhuje riešiť problém zmenou valorizácie.

Dôchodky sa majú rozdeliť podľa výšky, pričom nižšie majú rásť výraznejšie. Novela však neodstraňuje anomáliu, keď dôchodok môže byť vyšší ako čistá mzda pred odchodom do penzie. Reformný zákon totiž všetkých, ktorí už dosiahli dôchodkový vek, ale penziu nepoberajú a pokračujú v práci, štedro odmeňuje. Za čas, ktorý odpracovali po dosiahnutí dôchodkového veku, získajú "bonus". Vypočítaný dôchodok sa im zvýši za každých 30 dní práce o 0,5 percenta.

Návrat k dôchodkovému stropu?

O 30 percent vyšší dôchodok ako čistú mzdu dostáva napríklad 65-ročná žena s dvoma deťmi a hrubou mzdou 20 000 Sk. O penziu požiadala tento rok a základný dôchodok jej bol vypočítaný vo výške 9850 Sk. Za čas odpracovaný navyše, počas ktorého platila poistné a nepoberala dôchodok, dostala ďalších 2650 korún. Spolu mala teda nárok na dôchodok vo výške 12 500 korún. Ak žena odpracovala 10 rokov navyše, dôchodkový bonus predstavuje až 60 percent a jej konečný dôchodok sa tak vyšplhal až na 20-tisíc korún.

Problém si uvedomuje nová ministerka práce Iveta Radičová: "To je situácia, ktorá prekračuje princípy sociálnej spravodlivosti," povedala na rokovaní parlamentu. Vie, že aj vďaka tomuto odmeňovaniu budú rozdiely medzi dôchodcami v budúcnosti narastať a "vytvárať sa nové sociálne rozdiely v porovnaní s pôvodnými rozdielmi v produktívnom veku". Radičová chce preto navrhnúť dôchodkový strop. Dôchodok by podľa nej nemal presiahnuť výšku príjmu z čias, keď penzista pracoval.

Zásluhovosť ustupuje solidarite

Takýto strop by však išiel proti mottu Kaníkovej reformy - pracovať sa oplatí. Kaník vždy zdôrazňoval, že jeho reformy "obsahujú tri princípy - motivácia občana, aktivácia občana a odmena pre občana".

Denník SME sa už pred pár mesiacmi ministerstva práce pýtal, prečo nerieši práve problém s vysokou odmenou za prácu po dosiahnutí dôchodkového veku bez poberania penzie. Peter Húska z tlačového odboru odpovedal, že "ak by sme opätovne menili spôsob priznávania dôchodkov tejto skupine, len by sme umelo vytvorili ďalšiu špecifickú časť v systéme, čo by situáciu iba komplikovalo". Húska upozornil, že výhoda nového dôchodkového systému je práve v tom, že nemá ako predošlý systém strop, ale "výška dôchodkov závisí od odpracovaných rokov a zárobku, a to je jedno z najdôležitejších opatrení reformy".

Napriek tomu výraznejšie do princípov svojej reformy zasahuje sám exminister Kaník. Novela zákona, ktorá je v parlamente a ktorú pripravilo ministerstvo ešte pod jeho vedením, totiž problém v rozdielnej výške dôchodkov rieši rozdielnou valorizáciou. Tá zoslabuje princíp zásluhovosti, ktorý Kaník označoval za jeden z najdôležitejších v reforme. ,,Zákonom oddelíme tých, ktorí celý život pracovali a usilovali sa, od tých, ktorí sa neusilovali,'' citovala Kaníka pri schvaľovaní zákona pred dvoma rokmi Národná obroda. Na úkor zásluhovosti sa teraz posilňuje solidarita.

Zmierňovať rozdiely je správne

Ministerstvo práce sa novelou zákona o sociálnom poistení snaží zmierniť princíp zásluhovosti aj pri výpočte budúcich dôchodkov. Nožnice medzi vysokými a nízkymi dôchodkami sa majú roztvárať pomalšie oproti súčasnému zákonu.

Minister Kaník sa tým znova vracia k svojho pôvodnému návrhu, ktorý už poslanci v minulosti odmietli. Stav, keď sa umelo zvyšujú pri výpočte nízke dôchodky a vysoké znižujú, sa má predĺžiť až do roku 2012.

Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka si však myslí, že "tendencia zmierňovať rozdiely medzi staro- a novodôchodcami je správna". Štát podľa neho "nemá podporovať zásluhovosť, ale zabezpečovať solidaritu". Zásluhovosť je záležitosťou súkromného sektora, teda druhého piliera dôchodkovej reformy, v ktorom si občania sporia na penziu v dôchodkových správcovských spoločnostiach. "Je zbytočné, aby im štát konkuroval za peniaze daňových poplatníkov. Štát nemá nútiť ľudí platiť vysoké odvody a ponúkať im za to vysoké renty namiesto toho, aby odvody boli čo najnižšie a štát sa staral o istotu minimálneho príjmu v starobe."

Podľa Chrena sa návrhy exministra Kaníka a úvahy Radičovej o dôchodkovom strope dajú považovať za "revíziu prvého piliera".

Úvahy o akýchkoľvek zásahoch do základných princípov dôchodkovej reformy ministerstvo práce, naopak, odmieta. Húska hovorí, že si stačí porovnať starý a nový systém. Kým v starom valorizácia dôchodku závisela od dohody politikov a maximálna výška dôchodku bola obmedzená, ministerský návrh zachováva pravidelnú valorizáciu nízkych aj vysokých dôchodkov.

Nožnice sa majú roztvárať pomalšie

Pri schvaľovania zákona o sociálnom poistení v roku 2003 poslanci presadili, aby sa plná zásluhovosť prejavila v dôchodkoch od roku 2007. Exminister Kaník ju pôvodne navrhoval od roku 2011. Plná zásluhovosť v tomto prípade znamená, že výška dôchodku závisí výhradne od dĺžky sociálneho poistenia a výšky zárobku, z ktorého sa odvádzalo poistné. V praxi to znamená, že ľuďom, ktorým vychádza nízky dôchodok, sa pár stoviek pridá a ľuďom s vyššími dôchodkami zoberie. Prerozdelenie peňazí od vyšších dôchodkov k nižším malo zaniknúť v roku 2007.

Novela navrhuje, aby sa prechodné obdobie predĺžilo do roku 2012. V prvom pilieri sa teda začína presadzovať princíp solidarity, keď ľudia s nadpriemernými príjmami prispievajú na penzie tým s podpriemernými príjmami.

Okrem toho, že štát môže novelami zákonov zoslabovať alebo zvýrazňovať princíp zásluhovosti, na celkovú výšku vypočítaných penzií má vplyv cez dôchodkovú hodnotu, ktorú stanovuje ministerstvo práce. Vlani bola 183,58 Sk, tento rok 195,31. Hoci zákon hovorí, že ministerstvo práce má pri určení hodnoty vychádzať z indexov rastu spotrebiteľských cien a priemerných miezd, ministerstvo pravidlá nerešpektovalo. Dôchodková hodnota je tento rok nižšia oproti tomu, aká by bola, keby sa plne zohľadnil rast inflácie a priemernej mzdy, ako žiada zákon. Ministerstvo svoj postup zdôvodnilo tým, že pôvodná dôchodková hodnota bola nastavená príliš vysoko.

Čo navrhuje novela - zmeny valorizácie dôchodkov

* Dôchodky nižšie ako 0,7-násobok priemernej mzdy sa budú valorizovať v závislosti od rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy.

Ak by sme vyšli z výšky priemernej mzdy za rok 2004, ktorá bola 15 825 korún, tak do tejto kategórie by spadali dôchodky zhruba do 11 000 korún. Vychádzajúc z rastu spotrebiteľských cien v roku 2004 (7,5 percenta) a rastu priemernej mzdy (10,2 percenta) by sa koncom roka mali dôchodky zvýšiť na základe valorizácie takmer o 9 percent - (7,5 + 10,2)/2.

* Dôchodky, ktoré presiahnu zákonom stanovenú hranicu, sa budú zvyšovať len v závislosti od priemerného rastu spotrebiteľských cien.

Ak by sme pracovali so štatistickými údajmi o priemernej mesačnej mzde, raste indexov spotrebiteľských cien a priemernej mesačnej mzdy z minulého roka, do tejto kategórie by sa zmestili dôchodky vyššie ako 13 290 korún. Ich zvýšenie na základe valorizácie by sa odvíjalo už len od rastu spotrebiteľských cien - teda o 7,5 percenta.

* Medzi týmito dvoma kategóriami sa nachádza ešte tretia.

Podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení by sa tieto dôchodky mali zvýšiť o sumu, ktorá zodpovedá 0,7-násobku priemernej mesačnej mzdy, vynásobenej priemerom indexov rastu spotrebiteľských cien a rastu priemernej mzdy. Pracujúc s údajmi za rok 2004, by sa napríklad dôchodok vo výške 12 000 korún zvýšil takmer o 1000 korún, teda o približne 8 percent.

* Záver

Ak sa do valorizačného výpočtu zahrnie aj rast priemernej mzdy, dôchodky sa zvyšujú o vyššie percento. Toto zvýhodnenie, ktoré vyplýva z vyššieho rastu priemerných miezd ako inflácie, sa po schválení novely bude týkať len nízkych penzií.

Podľa súčasných pravidiel sú dôchodky bez ohľadu na ich výšku valorizované v závislosti od rastu spotrebiteľských cien a priemernej mzdy. Percento zvýšenia penzií sa vypočíta tak, že sa percentuálny nárast spotrebiteľských cien a priemerných miezd vydelí dvoma a tieto čísla sa potom sčítajú. Vychádzajúc z minuloročných údajov, valorizácia by vychádzala na 9 percent.

Autor: IVAN ŠTULAJTERANDREA HAJDÚCHOVÁ