Minule som pri ceste vlakom urobil chybu a kúpil som si miestenku. Získal som síce rezerváciu, čo bola pri návale cestujúcich nesporne výhoda, ale zato miesto pri piatich heavymetalistoch z Galanty. Vo vedľajšom kupé navyše sedeli ďalší štyria ich priatelia, pričom spolu ľutovali, že neexistujú väčšie kupé, kam by sa zmestili všetci, a ideálne aj s výborným ozvučením. Akoby som sa vrátil do detstva, keď boli na drevenej poschodovej posteli v každej škole v prírode vyryté nápisy: „Si depešák alebo metalista? Urob čiarku!" Akurát vedľa mňa nesedeli trinásťročné decká, ale takmer tridsaťroční chlapi. Zapustené kučeravé háro, čierne tričká plné kostier a cintorínov, obtiahnuté džínsy s morbídnymi nášivkami, mokré kruhy pod pazuchami to všetko zostalo rovnaké.
Metalisti mierili na festival do Prahy a aby dlhú cestu zvládli, kúpili si dvadsaťštyri pív. Vzhľadom na to, koľko ich bolo, sa mi to videlo až škandalózne málo. Do detailov rozoberali tvorbu kapiel, o ktorých som v živote nepočul, ale albumy mali zaujímavé názvy ako Hrôzostrašné posolstvo tela, Hnijúci Kristus, Vehementné umieranie alebo zložité latinské pomenovania. Dozvedel som sa, že najviac ich baví škandinávsky death metal, čo je v tejto komunite údajne veľmi úspešný žáner.
„A čo počúvaš ty?" spýtal sa ma najhlučnejší zo skupiny.

„Tiež hlavne škandinávsky death metal," odvetil som. „Počuli ste už gitaristu Knuta Hamsuna a jeho drsnú sólovku Hlad?"
V kupé nastalo ticho. Všetky oči sa upreli na mňa. Ozvali sa obdivné slová uznania, že poznám dokonca viac muzikantov než oni. Na tvárach som im čítal otázky: kto je tento neznámy znalec? Novinár z kultového fanzinu Metalibrium? Alebo dokonca nejaký slávny basgitarista v civilnom prestrojení?
„A čo hovoríte na Strindbergovu temnú platňu Sonáta príšer? Alebo na nahrávku Bojovníci na Helgolande od kapely Ibsen?"
S každou ďalšou otázkou som svojich nových kamarátov privádzal do väčšieho pomykova. Až do konca cesty som rozprával len ja. Mladíci si s čoraz menším sebavedomím zapisovali názvy, ktoré som diktoval. Ponúkané pivo som odmietol s tým, že na festivale potrebujem čistú hlavu, aby som si vychutnal všetky pôsobivé refrény. Keď som usmiaty vystupoval, už sa dohadovali, kde si tie záhadné cedečká po návrate domov zoženú a napália.