Eva Maliti Fraňová,
literárna historička, prozaička a dramatička, prekladateľka, matka Romany Maliti

Bola vaša dcéra niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Nebola, naopak. Vždy nás všetkých učila ako žiť. Je veľmi čistotná, poriadkumilovná a pedantná. Upratuje, dokáže urobiť množstvo vecí, výborne varí, pečie, je vynikajúca cukrárka.
Viedli ste ju k tomu?
Skôr to mala v sebe. Tieto jej črty doma veľmi obdivujeme. Niekedy sa až čudujem, že sa takáto bytosť zjavila práve v našej rodine.
Čo na dcére najviac oceňujete?
Pracovitosť, žičlivosť, obetavosť a schopnosť iným pomôcť. Ľudia v jej blízkosti sa na ňu môžu absolútne spoľahnúť.
V čom ste si podobné?
Obe nás to ťahá k umeniu, k písanému a hovorenému slovu.
V čom ste úplne odlišné?
Romanka je schopná pracovať v tíme, zatiaľ čo ja som skôr individualistka.
Na ktorý jej úspech ste boli najviac hrdá?
Najviac sa mi páčila, keď hrala Zinu v hre Táňa, Táňa od Oľgy Muchinovej.
Za čo ste svoju dcéru najviac chválili?
Vždy mala v sebe dobrotu. Dokonca, aj keď sa jej možno niečo nepáčilo, vedela si to v hlavičke obrátiť. Naozaj bola dobručké dieťa.
Čítali ste odbornú literatúru o výchove?
Čítala som slávnu knižku Naše dieťa. Doplatila na to moja najstaršia dcéra, lebo sa mi vďaka týmto radám darilo poriadne ju v útlom detstve neurotizovať.
Čo myslíte, že by vám dcéra mohla vyčítať?
Veci spojené s jej predčasným narodením a s výživou. Asi som jej zle miešala Sunar. Bola som dlho neskúsená a nepoučiteľná.
Myslíte, že si rozumiete?
Stane sa, že máme malý konflikt, celkove si však dobre rozumieme.
Dodnes jej nejako pomáhate?
Je to zvláštne, ale občas sa mi zdá, že skôr naopak, Romanka pomáha mne. V niektorých veciach života je oveľa viac doma ako ja. Lepšie sa orientuje v súčasnom živote. Na druhej strane my s mužom jej pomáhame osamostatniť sa.
Vidíte sa často a kedy ste sa naposledy stretli?
Sme spolu často, videli sme sa napríklad aj včera.

Romana Maliti,
divadelná kritička, prekladateľka, herečka, dcéra Evy Maliti Fraňovej

Boli ste niekedy problémovým dieťaťom a v čom?
Teraz to vnímam tak, že som nebola problémová, lebo som nikdy nemala na svedomí závažný problém. Možno však keby som mala menej tolerantných rodičov...
Diskotéky do rána sa nekonali?
Aj to bolo, isté obdobie - keď som mala šestnásť rokov, veľmi často, ibaže naši z toho nerobili problém. Boli benevolentní.
Čo sa vám na mame najviac páči?
Vždy ma dokáže rozosmiať.
Čím napríklad?
Trefnými poznámkami a svojou stále dobrou náladou.
Aké vlastnosti ste zdedili po mame?
Hlboko v sebe veci zbytočne prežívame. V tom sme úplne podobné.
V čom ste odlišné?
Má trochu optimistickejší pohľad na svet, ako ja.
Poznali ste už nejakého "krchňa nesmrteľného"?
Chvalabohu, ešte nie, i keď potenciálne je asi v každom mužovi.
Čo ste mame najčastejšie vyčítali?
Že som sa narodila predčasne. Utekala totiž na autobus. A potom so mnou necvičila, preto mám zlú chrbticu.
Rozprávala vám rozprávky?
Nie. Možno nám niečo čítala, ale rozprávky a knihy som objavovala radšej sama.
Pomáha vám aj dnes?
Aj s otcom mi veľmi pomáhajú, aby som začala samostatne existovať. Momentálne som sa odsťahovala a pokúšam sa vytvoriť si vlastnú domácnosť.
Na čo z detstva najradšej spomínate?
Ako som sa hrávala so sestrami. Sme tri - ja som stredná. Najstaršia je Roxana a najmladšia Nina. A na prázdniny so sesternicou Vikou na Kaukaze.
Občas si zahráte aj divadlo. Máte trému, ak je mama v hľadisku?
Moji najbližší nemajú voči mne výrazné kritické pripomienky, tréma ma obchádza.
Čím si myslíte, že by ste mame urobili najväčšiu radosť?
Mama je nenáročná, poteší sa drobnostiam - kvietku, malému darčeku, ale aj mojim úspechom.
Viete o maminej prvej láske - kto to bol?
Hovorila o romanci so spolužiakom z gymnázia.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský