Týka sa to nemocníc, čo patria župám, ale aj kolosov spadajúcich pod ministerstvo zdravotníctva.

Hovorca ministerstva Karol Farkašovský tvrdí, že aj napriek exekúcii "nemocnica nemôže zaniknúť, budova zostane, zariadenia zostanú". Pravdepodobnosť zániku nejakej nemocnice je podľa neho nízka, ale "zaniknúť môže jej manažment".

Riaditeľ banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice Róbert Rusnák hovorí o reálnom ohrození prevádzky. Nemocnica má exekučné dlhy z rokov 1995 až 1996. Rusnák nechcel povedať výšku dlhu ani to, ako to chcú vyriešiť. "Snažíme sa odpredať nevyužívaný majetok," povedal.

Poslanec Smeru a člen zdravotníckeho výboru Pavol Paška považuje zánik nemocnice za možný. "Čo, ak budovu v exekúcii získa ten, kto nebude chcieť prevádzkovať nemocnicu?" Paška je zvedavý, čo sa bude od januára diať. Ohrozené sú podľa neho najmä menšie župné nemocnice, ktoré položí aj dlh pár miliónov.

Viaceré nemocnice už dnes majú vyrovnané rozpočty, ale aj staré dlhy najmä voči Sociálnej poisťovni. Zástupcovia krajov sa chcú preto stretnúť s poslancami zdravotníckeho výboru. Richard Rišňovský z odboru zdravotníctva v banskobystrickej župe povedal, že budú žiadať, aby štát vyrovnal dlhy voči Sociálnej poisťovni. "Ostatných veriteľov vieme uspokojiť dohodou na splátkovom kalendári."

Štát cez spoločnosť Veriteľ vyrovná pohľadávky Sociálnej poisťovne iba voči nemocniciam, ktoré patria pod ministerstvo zdravotníctva. Ide o pohľadávky, ktoré vznikli do 31. decembra 2004. Dlh regionálnych nemocníc voči poisťovni zostáva vo výške 2,7 miliardy.

Farkašovský upozornil, že za dlhy v roku 2005 nesú zodpovednosť manažmenty zdravotníckych zariadení.

Hoci nemocnice pred exekúciou doteraz chránil zákon, v niektorých župách exekúcie dávno bežia. Hovorca trnavského úradu Ivan Krajčovič povedal, že v kraji ich evidujú 44. Rozhodol o nich okresný súd. (dro)