Inteligenciou či génmi sú nám údajne najbližšie delfíny či šimpanzy, ale keď sa chce človek vidieť v krivom zrkadle a dobre sa zabaviť, bude lepšie, ak si zájde na výlet do Arktídy. Z takéhoto jednoduchého poznania vychádzalo aj najväčšie prekvapenie tohtoročnej filmovej sezóny v Amerike, kde medzi najnavštevovanejšie filmy patril francúzsky dokument Pochod tučniakov. Doteraz v krajine zarobil vyše 75 miliónov dolárov.

Veľkú pozornosť pritiahlo aj jeho uvedenie na Londýnskom filmovom festivale, ktorý sa končí práve dnes. Ako v rámci diskusie po prvej britskej projekcii filmu uviedol režisér Luc Jacquet, okrem samotného úspechu ho prekvapilo aj to, ako si vyše stokilometrové putovanie týchto zvierat vyložili predstavitelia amerických cirkví a konzervatívni politici. Podľa nich sú tučniaky zachytené vo filme symbolom monogamie, ako aj práva na život. Náboženská pravica dokonca vo filme vidí podobenstvo o kreacionizme, teórii, ktorou by chceli z amerického školstva vytlačiť darwinizmus.

Okrem tučniakov na svete už existuje len jedna roztomilejšia vec - malé tučniaky. Väčšinu divákov arktické putovanie tučniakov dojíma preto, že sa v ich správaní dá nájsť veľa prvkov podobných správaniu ľudí, sú našou nechcenou karikatúrou. Cirkevní predstavitelia sa však až príliš dali uniesť svojou fantáziou a zanedbali štúdium odborných publikácií venovaných biológii.

Tučniaky totiž len sotva môžu niekomu slúžiť ako príklad monogamie. Pri druhu zachyteného v dokumente sa podľa režiséra "rozvodovosť" pohybuje do osemdesiat až deväťdesiat percent, kým u Američanov sa rozpadne iba každé druhé manželstvo. Tučniaky síce nevedia lietať, ale vynahrádzajú si to vo svojej prelietavosti. Len čo zistia, že ich mladé sú v poriadku, svoju družku opustia. Partnerku vystriedajú prakticky každý rok, takže tučniakov môžeme považovať za veľmi milé, ale určite nie za monogamné.

Ako napísal jeden konzervatívny filmový kritik, putovanie tučniakov "vášnivo potvrdzuje tradičné normy ako monogamia, obetovanie sa a starostlivosť o deti". Kresťanský časopis World zasa priniesol tvrdenie, že komplexnosť života tučniakov je dôkazom tzv. inteligentného dizajnu - teórie pre tých, čo sa domnievajú, že život je príliš zložitý, aby sa do dnešných podôb vyvinul náhodným výberom.

Ako povedal režisér, má dojem, že jeho film bol unesený. Do istej miery mu tvrdenia zbožných divákov lezú na nervy, pretože nemá o evolúcii žiadne pochybnosti. "Sám som vedcom, teória o inteligentnom projektovaní je zacúvaním o tristo rokov späť do minulosti."

Aj tento spor ukazuje, že s tučniakmi toho nemáme až tak veľa spoločného. Počas celého filmu sa tackavou chôdzou presúvajú z miesta na miesto, plávajú, jedia, odolávajú náporom snehovej búrky, flirtujú a rozmnožujú sa, pozorujú, ako sa z vajec na svet derú ich mladé, chránia ich pred útokmi vtákov. Ale zo zásady si život nekomplikujú únavnými diskusiami o náboženstve.

Autor: ANDREA ERTLOVÁ, Londýn(Autorka je publicistkou)