"Nemecko sa musí prebudiť," je veta, ktorú nemecký prezident Horst Köhler používa často. Bývalý šéf Medzinárodného menového fondu sa stal za viac ako rok v prezidentskom úrade jasným proreformným hlasom svojej krajiny. Vyzýva na zníženie nezamestnanosti a oživenie nemeckej ekonomiky. Uznávaný ekonóm, ktorého väčšina Nemcov pred nástupom do úradu nepoznala, sa vo svojich prejavoch vyjadruje jasne a zrozumiteľne. Aj preto občas ľudí vyprovokuje k ostrým diskusiám.

HORST KÖHLER, ktorý dnes prvýkrát navštívi Slovensko, nedáva rozhovory naživo. Denník SME mu preto zaslal otázky emailom.

Máte pohnutý životopis: narodili ste sa v Poľsku, potom ste museli s rodičmi, ktorí pochádzajú z Rumunska, utiecť najprv do východného Nemecka a neskôr, krátko pred stavbou Berlínskeho múru, cez západný Berlín do Spolkovej republiky. Ako ste oslavovali znovuzjednotenie Nemecka?

V Nemecku máme pekný zvyk, že oficiálne slávnosti k 3. októbru sa uskutočňujú každý rok v inej spolkovej krajine. V tomto roku bolo na rade Brandenbursko, a tak som strávil tento deň v Postupime. Začal sa bohoslužbou a skončil sa veľkým sviatkom občanov v strede mesta. Prišli tisíce ľudí a vyjadrili to, čo som cítil aj ja: 3. október je dobrým dňom pre Nemecko, je to deň radosti.

V slávnostnom prejave ste uviedli, že aj 15 rokov po znovuzjednotení nevidíte perspektívu na rovnaké životné podmienky v Nemecku. Kedy sa Nemecko naozaj zjednotí?

Všade v Nemecku boli a budú veľké rozdiely v životných pomeroch. Tieto rozdiely siahajú od severu po juh a od západu po východ. Naša krajina je geograficky a kultúrne taká rozmanitá, ponúka tak veľa rozdielnych možností. V týchto rozdieloch sú šance, ktoré chceme využiť. Dajme ľuďom slobodu a voľný priestor, aby sa mohli rozvíjať a aby mohli realizovať svoje myšlienky; potom nemám strach o budúcnosť Nemecka a jeho vnútornú jednotu.

Patrili ste k ľuďom, ktorí rokovali s vedením NDR o nemecko-nemeckej menovej únii. Ako dnes hodnotíte znovuzjednotenie?

Je to úspech, na ktorý môžu byť hrdí Nemci na východe a západe. Kto chce, vidí, že v nových spolkových krajinách sa vďaka potrebnej energii a nasadeniu a vďaka solidarite Nemcov urobilo veľmi veľa. Prirodzene, v priebehu zjednotenia sa urobili aj chyby. Vtedy nám chýbal čas a schopnosť spoznať a správne odhadnúť ďalší vývoj a požiadavky tak, aby sme začali aspoň niektoré reformy, ktoré na Západe boli dávno potrebné. Toto je hlavná príčina mnohých našich problémov dnes. No pracujeme na tom.

Pred vyhlásením predčasných volieb ste povedali, že v takej vážnej situácii potrebuje krajina vládu, ktorá dokáže s neochvejnosťou a dôrazom sledovať svoje ciele. Bude veľká koalícia takou vládou?

Koalícia obidvoch veľkých strán ponúka šancu, aby prostredníctvom stabilnej parlamentnej väčšiny pokračovala potrebná obnova našej krajiny a aby si občanov na túto cestu získala. Som si istý: Nemecko má schopnosti, aby majstrovsky zvládlo úlohy, ktoré pred sebou má.

Zdá sa, že strach Nemcov z reforiem zohral v parlamentných voľbách rozhodujúcu úlohu. Čo to bude znamenať pre novú nemeckú vládu?

Potrebujeme obnoviť dôveru ľudí. Je úlohou politiky lepšie vysvetľovať nevyhnutnosť rozhodnutí. A musí byť jasné, že celkový koncept je základom jednotlivých rozhodnutí. Meradlom kvality politiky by mali byť čestnosť, ustálenosť a predvídavosť.

S verejnom mienkou majú problémy mnohé reformné krajiny, aj Slovensko. Ako vážne by mali brať politici obavy obyvateľstva pri presadzovaní potrebných reforiem?

Politika je tu pre ľudí. Z tohto dôvodu radím každému, aby bral starosti obyvateľstva vážne. Ale toto neoslobodzuje demokratických politikov od zodpovednosti presvedčovať ľudí o svojej politike a obhajovať verejne to, čo je správne.

Dnes prvýkrát navštívite Slovensko. S akými pocitmi?

Veľký dojem na mňa urobilo, s akou energiou sa Slovensko pustilo do politických a hospodárskych zmien v rámci transformácie, a dynamika, s akou realizuje svoj ambiciózny reformný program. Slovenská republika sa už medzičasom zaradila medzi krajiny s najvyšším indexom rastu v Európskej únii. A dôležité je, že na zlepšeniach sa podieľajú všetci obyvatelia. Osobne ma zvlášť teší, že viac než 200-tisíc slovenských žiakov sa učí nemčinu. Práve pre mladých je totiž dôležité, aby sa naučili navzájom chápať, ale najprv sa musia vedieť dorozumieť.

Nemecko-slovenské vzťahy sú bezproblémové, napriek tomu zaznieva v Nemecku mnoho kritických hlasov, že nové členské krajiny únie vrátane Slovenska pripravujú krajinu o pracovné miesta. Sú tieto hlasy oprávnené?

Máte úplnú pravdu: slovensko-nemecké vzťahy sú vynikajúce a ja sa mimoriadne teším, že stretávam v Bratislave ľudí, ktorí sú novými členmi únie. Nezamestnanosť je pre nás prvoradým problémom, ktorému musíme v Nemecku, ale aj v celej únii, čeliť. Ja žiadne vážne kritické hlasy obviňujúce nové členské štáty nepoznám. Nemožno tiež nevidieť, že nemecký export do krajín strednej a východnej Európy počas rozširovania únie výrazne vzrástol. Obe strany môžu získať, keď budeme plniť naše vnútropolitické úlohy.

Požadujete, aby Nemecko presadzovalo sebavedomejšiu zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Môže to urobiť koalícia dvoch strán, ktoré majú tak odlišné postoje, napríklad, pokiaľ ide o vzťahy s USA, Ruskom a v otázke členstva Turecka v únii?

Koaliční vyjednávači v Berlíne vedia, aký dôležitý je široký nadstranícky konsenzus v Spolkovom sneme v oblasti zahraničnej politiky. A vedia, aké je dôležité, aby celá Európa v tomto smere hovorila jedným hlasom. Jedna z úloh bude teda aj zjednotiť rozdielne pozície. Verím, že sa to podarí.

Bude veľká koalícia schopná pomôcť únii, ktorá momentálne nevie, akým smerom sa má po neúspešných referendách o európskej ústave uberať?

Momentálne sa nachádzame vo fáze sebareflexie, ktorá je nevyhnutná a ktorej výsledky ešte nepoznáme. Jedno je však isté: Nemecko sa bude v akomkoľvek zložení spolkovej vlády zasadzovať za pokračovanie európskej integrácie.

Pod vaším patronátom sa uskutočnia Majstrovstvá sveta vo futbale v roku 2006. Počas nedávnej návštevy Poľska ste prezidentovi Kwasniewskému priniesli futbalovú loptu, aby mali Poliaci s čím trénovať. Nesiete ju aj slovenskému prezidentovi?

Nie, zašiel som ďalej: priniesol som im vstupenky na zápasy.