
Šéf volebného pozorovacieho tímu v Zimbabwe Pierre Schori už má zbalené.
FOTO – REUTERS
Rozhodnutie padlo včera v Bruseli z prekvapivej iniciatívy škandinávskych krajín. Tie postkoloniálny režim v Zimbabwe podporovali od roku 1980 až do minulej nedele, keď vláda v Harare definitívne vyhostila šéfa tridsaťčlennej delegácie EK, Švéda Pierra Schoriho.
Diplomatické faux pas
Schori mal dozerať na regulárnosť nadchádzajúcich prezidentských volieb. Mugabeho režim ho však po niekoľkých kritických poznámkach na svoju adresu obvinil zo zaujatosti. Kritika vedenia sa po odhlasovaní drakonických mediálnych zákonov začiatkom februára v Zimbabwe stala zločinom.
Schoriho vyhosteniu predchádzala nekonečná diplomatická kríza. Faux pas sa hneď na jej začiatku dopustil Mugabe, keď tridsiatim európskym pozorovateľom vrátane Schoriho poskytol len turistické víza.
Kríza vyvrcholila cez víkend po tom, ako Schoriho vízum stratilo platnosť a on musel opustiť krajinu.
Zmrazenie politických a hospodárskych kontaktov medzi EÚ a Zimbabwe sa podľa západnej tlače odohráva podľa scenára prezidenta Mugabeho. „On sa vyhostením európskych pozorovateľov zbavil poslednej prekážky na zmanipulovanie výsledkov prezidentských volieb,“ konštatuje belgický denník La Libre Belgique.
Silná opozícia
Nezávislé prieskumy verejnej mienky predpovedajú presvedčivé víťazstvo opozičného kandidáta Morgana Tsvangiraiho. V hlavnom meste Harare jeho Hnutie za demokratickú zmenu (MDC) údajne podporuje až 94 percent voličov. Zmanipulovaná štátna televízia tam rovnaké preferencie pripisuje súčasnému prezidentovi.
Medzinárodné sankcie proti Mugabeho režimu sú zavádzané s okamžitou platnosťou. EK pred úplným embargom dáva prednosť takzvaným cieleným sankciám, ako zákaz cestovania pre Mugabeho, jeho rodinu a najbližších spolupracovníkov a zmrazenie ich bankových účtov v krajinach EÚ.
Úplné embargo nebude
Úplné embargo by v situácii, keď základné potraviny chýbajú už aj na čiernom trhu, malo katastrofálne následky. EK sa pre cielené sankcie rozhodla aj s ohľadom na juhoafrickú vládu, ktorá sa obáva masívneho prílevu utečencov. „Berieme do úvahy všetky dôležité okolnosti,“ vyhlásila švédska ministerka zahraničných vecí Anna Lindhová.
Juhoafrické ministerstvo zahraničných vecí je v tejto súvislosti pre občanov Zimbabwe „pripravené zaviesť víza, a to kedykoľvek“. Počet ilegálnych prisťahovalcov zo Zimbabwe sa v JAR odhaduje na jeden milión. Väčšina z nich pracuje na tabakových farmách. Špeciálny režim by po zavedení vízovej povinnosti so Zimbabwe platil len pre tamojších 25-tisíc držiteľov britských pasov.
JAR sa súčasne bráni možnému embargu voči Zimbabwe aj v prípade zmanipulovaných volieb. Juhoafrické energetické firmy tam dodávajú až sedemdesiat percent elektrickej energie. Embargo by Zimbabwe navyše pripravilo o prístup k moru cez prístav v Durbane a väčšinu zámorských letov cez medzinárodné letisko v Johannesburgu.
Autor: Roman Lipták, Pretória pre SME