Horowitz...
Možno aj podobné úvahy prilákali v piatok do bratislavskej Reduty zvedavé publikum na koncert, ktorého ťahákom bol Paul Badura-Skoda. Mozartov Koncert Es dur KV 482 však bol v ten večer evidentne nad momentálne možnosti jedného z najznámejších klaviristov 20. storočia. Mozartova hudba je zaťažkávajúcou skúškou interpretačnej výbavy hudobníkov. Skladateľov zdanlivo "ľahký" notový zápis býva vďaka svojej priezračnosti, ale aj viacplánovosti testom techniky, muzikality i mentálnej výbavy interpreta. Ťažko písať o človeku, ktorý si bezpochyby zasluhuje úctu za to, čo vykonal, no dnes už mu sily zrejme nestačia na všetko, čo by si želal vypovedať. Boli aj pekné miesta, no prsty Baduru-Skodu často odmietali rešpektovať požiadavku presnej mozartovskej motoriky a neúprosnej pulzácie. V ten večer milovaný skladateľ starnúceho klaviristu zradil.
Rozpaky sú kľúčovým slovom, pokiaľ ide o hodnotenie výkonu Slovenskej filharmónie pod vedením Vladimíra Válka. Nepodarky sa nešťastne skoncentrovali práve do sprevádzania Baduru-Skodu, ťažko povedať kto-koho viac dezorientoval. No ani Beethovenov Egmont či Sibeliova 1. symfónia nebudú vrcholmi začínajúcej sezóny. V oboch síce pretrvávalo zvýšené nadšenie kedysi dosť unudeného orchestra, čo je evidentne Válkova zásluha, pod pokrievkou expresívnych úsekov však Sibelius nemal veľmi čím zaujať.
Cyklus Svetoví interpreti je v koncertnej sezóne Slovenskej filharmónie novinkou s nádychom exkluzivity. Jeho začiatok sa nevydaril.
Autor: ANDREA SEREČINOVÁ(Autorka je hudobná publicistka)
