Rumunský vidiek zasiahne likvidácia hydiny veľmi tvrdo. FOTO- REUTERS

Zvony Kostola sv. Mikuláša v meste Sulina zvolávajú veriacich na modlitbu. Počuť ich aj v neďalekej dedine Maliuc. Tamojším obyvateľom znejú skôr ako umieračik. V minulých dňoch u nich objavili smrtiaci vírus vtáčej chrípky H5N1. "Srdce dunajskej delty", ako obec volajú, dostalo zásah priamo do svojho stredu.

Jeseň patrí v Maliuci k najrušnejším obdobiam v roku. Práve odtiaľ vyrážajú turisti do spleti ramien, kanálov, močiarov a plávajúcich ostrovov.

Karanténa, policajti, muži v bielom

Šťastie sa však podľa tunajších ľudí proti nim obrátilo. Vtáčiu chrípku veterinári potvrdili u uhynutých divokých kačiek a tiež chránených labutí. Pristávacie mólo v Maliuci strážia policajti. Ich prítomnosť znamená jediné: karanténa! Jediní, kto sa do obce teraz dostane, sú vojaci. Ich plavidlo priráža k brehu a muži v uniformách na ramenách vynášajú vrecia s potravinami pre 300 tunajších obyvateľov.

Dunajská delta je najvzácnejšou biosférickou rezerváciou v Európe a unikátna je aj v celosvetovom meradle. Už v roku 1990 ju vyhlásili za pamiatku svetového dedičstva, o tri roky neskôr ju zapísali na zoznam UNESCO.

V jesenných mesiacoch tu možno vidieť viac ako 325 druhov vtákov, z ktorých najmenej 175 v delte žije po celý rok. Pelikány, volavky biele, kormorány.

Do väčšiny dedín a osád sa možno dostať výlučne po vode. Lode sú jediným dopravným prostriedkom zabezpečujúcim spojenie medzi jednotlivými obcami a najväčšími centrom Tulce. Jednotlivé ramená a kanály teraz brázdia najmä vojenské a policajné člny, z ktorých obyvateľov cez megafóny vyzývajú na opatrnosť a predovšetkým na obmedzenie styku s vtáctvom.

Hydinové masakry

V niektorých dedinách sú už tieto výstrahy zbytočné. V Ceamurlia de Jos, kde sa vtáčia chrípka objavila najskôr, a tiež v Maliuci už zabili niekoľko kusov domácej hydiny. Len v týchto dvoch desaťtisíce a ďalšie "masakry" budú nasledovať. Stovky smutných očí tak v uplynulých dňoch pozorovali veterinárov v bielych ochranný oblekoch a maskách, ako naháňajú posledné kurčatá a sliepky.

Chov kurčiat, husí a kačíc patrí okrem rybolovu v dunajskej delte už po stáročia k hlavným zdrojom obživy. Vláda sa preto rozhodla tieto straty kompenzovať a dať ľuďom finančnú náhradu. Za každý kus zabitej hydiny vyplatí 200-tisíc starých lei, čo je v prepočte asi šesť eur. Na miestne pomery slušná suma. V Rumunsku je síce v súčasnosti priemerný plat asi 200 eur, ale v oblasti dunajskej delty sa k nemu priblíži málokto. Miestnym však náhrada za zabité vtáky nepomôže. Blíži sa zima, ramená zamrznú. Za získané peniaze si budú môcť kúpiť potraviny a ďalšie potrebné veci len veľmi ťažko. Navyše, ak sú ľudia v povinnej karanténe, ani nebudú môcť.

Deti a mŕtve káčatko

Okrem vojakov, policajtov a veterinárov prechádzajú teraz ramenami dunajskej delty aj lekári. Veľa dedinčanov v dunajskej delte odmieta varovanie a aj naďalej sa stýka s domácou hydinou. Keď jeden päťročný chlapec z obce Jurilovca skončil pre záchvaty kašľu a horúčke v ordinácii, dostal doktor strach. Ten sa ešte zvýšil, keď mu chlapec prezradil, že s kamarátmi pochovali malé káčatko, ktoré našli mŕtve. Nebezpečná choroba sa nepotvrdila, ale úrady to vyburcovalo a začali lekárov posielať na preventívne cesty. Dôvodom je aj to, že miestni nie sú zvyknutí chodiť k doktorovi, problémy sú aj s hygienou.

Európske centrum na prevenciu a kontrolu chorôb riziko nakazenia u väčšiny Európanov vylučuje, ale odborníci a ochranári varujú, že vtáčia chrípka môže negatívne zasiahnuť vtáčiu kolónii v dunajskej delte. Ohrozené sú aj vzácne dravce vrátane orlov. Najväčšie nebezpečenstvo však aj naďalej hrozí druhom žijúcim v kŕdľoch, teda labutiam, husiam a kačiciam.

Autor: ROBERT MIKOLÁŠ, ČRo 1-Rádiožurnál