Motýľ meria približne 20 milimetrov, v rozpätí krídel dosahuje 3,5 až 4,5 centimetra. Predné krídla má žltkasto hnedé alebo sivé, niekedy čierne; zadné krídla sú belavé alebo sivobiele so žltkasto hnedou obrubou a sivými žilkami. Húsenice sú dlhé 5 centimetrov, majú hrubé, valcovité telo tmavo olivovej farby so zelenkastým odtieňom a tmavou farbou na chrbte. Spodná časť ich tela je svetlejšia. Majú štyri páry panôžok, hlava je hnedá s tmavými bodkami.

Húsenice prezimujú v pôde v hĺbke 15 až 50 centimetrov. Skoro na jar obnovujú živný žer. Koncom apríla sa zakukľujú pod povrchom pôdy. Motýle sa liahnu v máji a lietajú až do konca septembra. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na povrch pôdy. Už po 10 dňoch sa liahnu húsenice, ktoré najprv obžierajú nadzemné časti rastlín, po zalezení do pôdy aj podzemné časti. Po treťom zvliekaní, kedy sa stávajú svetloplachými, zaliezajú do hornej vrstvy pôdy alebo sa skrývajú na miestach chránených pred svetlom. V októbri zaliezajú hlbšie do zeme, kde budú zimovať.

Pri veľkom napadnutí rastlín húsenice zničia celé porasty. Mladé rastliny bývajú poškodené na báze, čiastočne môžu byť vtiahnuté do zeme alebo ich škodca úplne zlikviduje. Staršie húsenice žerú väčšinou v noci. Na hľuzách a koreňoch vyhrýzajú otvory alebo ploché jamky.

Siatica oziminová má veľa prirodzených nepriateľov. Húsenicami sa živia vtáky, žaby a krtkovia, z hmyzu zasa parazitické druhy blanokrídlovcov a dravé dvojkrídlovce. Húsenice môžu byť infikované mnohými vírusmi, baktériami alebo patogénnymi hubami.

Z ochranných opatrení sú najúčinnejšie intenzívne obrábanie pôdy a vysoké dávky dusíkatého vápna, ktoré redukujú veľký počet húseníc. Preventívne pôsobí aj skorá jarná sejba, čím sa umožní rýchlejší vývin rastlín, ktoré tak čiastočne uniknú žeru prezimovaných húseníc. Chemické ošetrovanie pripadá do úvahy len pri včasnom zistení mladých húseníc. Zásah proti starším jedincom je problematický kvôli spôsobu ich života.

Autor: Ing. STANISLAV BAROK