plodov. Zároveň zvýrazňuje ich chuťové vlastnosti.

V domácnosti sušíme plody na slnku, v elektrických sušičkách, v plynových a elektrických rúrach či v rúrach sporákov na pevné palivo. Jablká, hrušky a huby sušíme nad sporákom aj na drevenej paličke alebo zavesené na niti.

Jesenné plody s pevnou dužinou sušíme prevažne v teplých rúrach na vhodných lieskach alebo na plechoch vyložených čistým bielym papierom či alobalom. Plody musíme častejšie obracať, aby sa z nich voda odparovala z oboch strán. Pri sušení v rúre treba odvádzať vzduch nasýtený vodnými parami vetraním cez čiastočne otvorené dvierka.

Z neskorých druhov ovocia možno ešte sušiť jablká, hrušky, duly a mišpule. Z bobuľového ovocia sú to najmä šípky, trnky, jarabina, borievky, hloh a ďalšie. Najčastejšie sušíme jablká bez jadrovníkov, rozdelené na štvrtiny, osminky a predovšetkým na priečne kolieska hrubé asi 8 milimetrov (tzv. štiepky). Hrušky sušíme podobne. Rozomletými sušenými hruškami, tzv. prachandou, možno posýpať múčniky a koláče. Šupky z jabĺk sušíme voľne na teplom vzduchu; vhodné sú na prípravu ovocného čaju.

Šípky sušíme celé, ale bez stopiek a okvetia. Jablká sušíme v rúre pri teplote 60 až 70 stupňov počas 6 až 10 hodín, hrušky pri 60 až 65 stupňoch počas 15 až 24 hodín, šípky a iné lesné plodiny pri 60 až 70 stupňoch počas 5 až 10 hodín.

Z neskorej zeleniny sušíme najmä mrkvu, petržlen, zeler, paštrnák (najmä mechanicky poškodené, ale zdravé plody, pokrájané na kolieska alebo nahrubo nastrúhané, ktoré nemožno dlhodobo skladovať). Zeleninu pred sušením ponoríme do vriacej vody na 4 až 5 minút. Najčastejšie sušíme vňate petržlenu, zeleru, pažítku a kôpor. Koreňovú zeleninu sušíme pri teplote 75 až 85 stupňoch počas dvoch až troch hodín, zeleninové vňate pri teplote najviac 40 stupňov (napríklad na radiátoroch).

Sušené ovocie, zeleninu a iné plody uskladňujeme v kartónových alebo plechových škatuliach, v sklenených nádobách, v papierových či plátených vreckách v suchých, dobre vetrateľných a chladnejších miestnostiach.