S manželom sme v poslednom období vystresovaní, každý z niečoho iného. Sú chvíle, keď sa len ťažko chápeme. Manžel má príliš veľa práce, ja sa trápim tým, že na svoju prácu nemám čas. Na jednej strane som zmierená s materskou dovolenkou a nechcem dávať dcéru do jaslí. Ale na druhej strane ma to frustruje, lebo sa cítim nevyťažená, hoci každý večer padám unavená do postele. Občas si najmem opatrovateľku, aby som stihla najnutnejšie pracovné veci. V meste s deťmi (mám ešte osemročného syna) často chodievam plávať alebo do sauny či na nejaké podujatie, je to fajn, ale nestačí mi to. Rada by som sa vybrala niekam s celou rodinou. Chýba mi aj príroda, lenže manžel neznáša výlety. A tak stále uvažujem, či odcestujem s deťmi sama niekam do kopcov, alebo sa zmierim s mestským smogom a prípadne budem s deťmi absolvovať len klasické malé prechádzky po okolí. Pokúšam sa zladiť s kamarátkami, ale väčšinou si len ťažko nachádzame na seba čas. Mám manžela nútiť do svojej predstavy o trávení spoločného času? Ako sa mám sústrediť na svoju prácu? Čo môžem urobiť pre plnohodnotnejšie kontakty? Lucia

Milá Lucia, začnem od konca a čosi sa spýtam ja vás. Čo potrebujete cítiť vo vzťahu, či už s kamarátkami, alebo s manželom, aby ste vedeli, že váš vzťah je plnohodnotný? A keďže váš list sa týka hlavne manželského vzťahu - čo vám momentálne chýba k tomu, aby ste pociťovali, že máte plnohodnotný partnerský vzťah?

Kríza, ktorou práve prechádzate, má tri úrovne. Jednak vašu individuálnu, osobnú - zrkadlí sa tu váš vnútorný konflikt. Chcete sa venovať svojej malej dcérke a dať jej potrebný čas a starostlivosť, ale cítite sa nevyťažená. Cítite, že vám ešte niečo chýba - realizácia v práci, kariére, v niečom, čo možno považujete za zmysluplnejšie ako variť, prať, upratovať a podobne. Niečo, za čo by ste dostávali viac ocenenia aj zvonka, od spoločnosti. Ten istý konflikt sa odráža aj vo vašom vzťahu, kde manžel je reprezentantom tej časti, ktorá sa realizuje vo svete, a vy tej, čo sa stará o rodinu a zostáva viac doma. No a tá tretia úroveň je celospoločenská. Čo myslíte, koľko žien na materskej "dovolenke" rieši podobný problém? Či už v sebe, alebo v partnerstve? Myslím si, že väčšina. Hodnoty našej spoločnosti sa orientujú na výkon, a nie na udržiavanie a pestovanie vzťahov, či už rodinných, alebo priateľských. Málokto z nás si pri pohľade na matku viacerých detí, ktorým dala prednosť pred zarábaním peňazí, povie: "To je žena - koľko lásky a starostlivosti dokázala dať svojim blízkym." Skôr si to každý povie pri žene s úspešnou pracovnou kariérou, ktorá sa dokáže starať o deti napriek vyťaženiu.

Môžete problém začať riešiť na ktorejkoľvek úrovni, a to ovplyvní aj ďalšie.

Treba si urobiť jasno v sebe, vo svojich hodnotách. Ide o to, čo ste ochotná obetovať, a čo nie. Snívajte a rozjímajte o tom, čo je pre vás skutočne dôležité. A keď v tom máte jasno, môžete o tom hovoriť aj s partnerom a hľadať cestu, ako sny napĺňať.

Píšete, že máte manželskú krízu. Nepíšete celkom jasne, čoho konkrétne sa týka. Predstavujem si, že váš muž je vnútorne angažovanejší v práci a vy v rodine, a tak sa nejako míňate. Akoby každý z vás vnútorne žil iným projektom. To nie je ľahké, lebo manžel môže vnímať, že on je dlho v práci, aby čo najlepšie zabezpečil rodinu, a predsa vám to nestačí. Vám aj tak chýba čosi ťažko uchopiteľné a pomenovateľné. Práve preto by stálo za to pomenovať to.

V každom vzťahu sa po nejakom čase objaví niečo ako stereotyp, rutina alebo každodenný klus. To nie je dobré ani zlé, skrátka to tak býva. Ale zároveň to je ako s ohňom v krbe - ak ho chcete udržať, musíte sa oň starať, od prípravy dreva až po prikladanie. Aby horel aj vzťah, potrebuje starostlivosť. Skúste spoločne stráviť minimálne tri hodiny týždenne a spolu niečo zdieľať. Len vy dvaja, bez detí, aby oheň nevyhasol. Akokoľvek, či už spoločnými masážami, pozeraním filmu, prechádzkou. Nielen hovorením si toho, čo kto zažil inde, ale spoločným prežívaním niečoho - trebárs aj pri športe alebo pri milovaní. Recept na udržiavanie dobrého partnerského vzťahu je v podstate úplne jednoduchý. Spočíva v rovnováhe dávania a prijímania lásky medzi partnermi. Skúste sa s tým zahrať - vedome vnímať, kedy lásku cítite, čo môžete urobiť vy, aby ju vnímal on a čo potrebujete od neho, aby ste ju cítili. Nútiť manžela do nejakých aktivít je pascou. Aj keď vás poslúchne, je veľmi pravdepodobné, že sa nebudete spolu cítiť dobre. Hovorte mu, čo vám vo vzťahu chýba, čo by ste potrebovali, a hlavne, čo sa s vami a vaším vzťahom deje, keď "to" nedostávate, aj keď vás možno nebude počúvať na prvýkrát. Držím vám palce.