Lucia si občas najme opatrovateľku, aby stihla najnutnejšie pracovné veci. Má ešte osemročného syna, s deťmi často chodieva plávať, do sauny či na nejaké podujatie, ale nestačí jej to. Rada by sa vybrala niekam s celou rodinou. V meste jej chýba príroda, lenže manžel neznáša výlety. Pokúša sa zladiť s kamarátkami, ale väčšinou si len ťažko nachádzajú na seba čas. Internetových čitateľov sme sa spýtali, čo by mohla urobiť pre seba a pre plnohodnotnejšie kontakty a ako zvládajú podobné situácie oni.

Žena je trochu popletená a jasne nevie, čo chce. Buď sa sústredí na rodinu, alebo na kariéru. A jej muž vyzerá ako pekne nezrelý jedinec, keď svoje deti ani nezoberie na výlet.

p p p

Luciin list vo mne vyvolal niekoľko otázok. Čo Lucia nestíha? Domáce práce alebo má nejakú ďalšiu prácu? Matky na materskej obvykle majú problém stretávať sa, ale nie preto, že sa nemôžu časovo zladiť - viď parky, spoločné kočíkovanie, materské centrá. Alebo sa nestíha stretávať s kolegyňami zo zamestnania? Manžel v čase, keď rodina žije z jedného platu, musí venovať práci viac času. Alebo je tá rodina na tom tak dobre, že nemusí? A ak sa cíti súčasne unavená a nevyťažená, prečo jej 8-ročný syn nejako nepomáha?

p p p

Môj názor je, že materská dovolenka je najkrajším a najdôležitejším obdobím v živote ženy, žiaľ väčšina na to príde, až keď je prineskoro. Kariéra je vec hrozne nestabilná, o miesto dnes prídete raz-dva a nikto sa vám ani len nepoďakuje, že ste kvôli robote zanedbávali vlastnú rodinu. Ale dieťa, to je večná investícia. Lucia, vykašli sa na robotu a venuj sa deťom. Radšej sa uskromniť v nárokoch, ako vychovávať malých neurotikov, ktorí nevedia, či mama je tá žena, ktorá ráno od nich odíde a večer príde, keď už spia, alebo tá teta, ktorá sa o nich celý deň stará.

p p p

Na materskej som tiež prežívala pocit frustrácie z toho, že sa okrem dieťaťa nevenujem aj práci, ktorá ma zaujíma. Zdá sa mi prirodzené doma prať, žehliť a variť, ale tiež sa mi zdá normálne, že žena, ktorá bola v nejakom zamestnaní pred materskou (je jedno, aké), sa snaží aj počas materskej v zamestnaní udržať. Možno je to strach z toho, aby nevypadla zo sociálnych kontaktov, možno ide o prácu, ktorú naozaj chce robiť, možno manžel nezarába toľko, aby rodinu uživil, hoci veľa pracuje. Píše, že sa deťom popri robote venuje. Prečo by mala otázka stáť - buď práca, alebo materská?

p p p

To je všetko veľmi pekné, ale... Určite si na materskej ešte veľmi krátko a si plná nadšenia a ideálov. Ktovie, ako budeš hovoriť o rok, o dva. A ktovie, ako zareaguješ v prípade druhého bábätka, ktoré, ako správna matka, určite budeš mať. Pretože ak ho budeš mať do troch rokov po prvom, zrátajú sa ti materské a výsledný čas bude už päť-šesť rokov mimo... A ver mi, že ako inteligentnej a vzdelanej žene, ti po určitej prestávke začne tvoja práca chýbať. Takže nesúď, ak si ešte len na začiatku cesty.

p p p

Som na materskej na "plný úväzok". Vedela by som si s pomocou svojich rodičov zariadiť, aby sa mi postarali o dcérku a ja by som denne mohla štyri hodiny prekladať. Ale v žiadnom prípade to neurobím. Dieťa bolo plánované, vytúžené. Vedela som, do čoho idem, aj to, že tri roky bude moja práca stáť, lebo budem robiť niečo dôležitejšie. Nemám výčitky kvôli práci - to som si sama so sebou vyriešila ešte pred otehotnením. Oveľa väčšie výčitky by som mala, keby som dcérku na štyri hodiny denne odložila. Pokojne by sa mi mohlo stať, že by som nebola svedkom jej prvého uchopenia hračky, jej prvého prevrátenia sa na bruško, jej prvého posadenia sa, jej prvého kroku. Za prvé tri roky dieťa prejde ohromným vývinom. Každej zamestnanej matke je určite neskôr ľúto, že premrhala rané detstvo svojho dieťaťa. To sa už nikdy nevráti. Preto vychutnávam každú sekundu s mojou malou. Keď odrastie, rada sa budem opäť naplno venovať práci. Radím ženám: plánujte si dieťa až vtedy, keď ste vnútorne na betón presvedčené, že vám nepadne zaťažko vypadnúť na tri roky z práce. Ak to tak nie je, s dieťaťom počkajte alebo si ho nenaplánujte vôbec. Bude aspoň menej neurotikov.

p p p

Vadí ti stres? Tak odovzdávaj svoje schopnosti svojmu dieťaťu naplno, kým je malé, a nie v práci cudzím ľuďom.