Nedávno prebehol medzinárodný výskum, ktorý dokladá ničivý dosah ľudských chutí a stravovacích návykov na stav morských druhov. Odborníci pri svojej štúdii analyzovali 200-tisíc jedálnych lístkov z amerických reštaurácií od roku 1850, lodné denníky či archeologické náleziská a prišli k zaujímavým výsledkom.

Dobrým príkladom premenlivosti ľudských chutí je morský rak. Napríklad prví osadníci v Amerike v roku 1620 sa sťažovali, že jedla bolo tak málo, že niekedy museli svojim hosťom ponúkať "pichľavé raky". Aj služobníctvo v koloniálnych dobách bojovalo za to, aby im pokrmy z morských rakov dávali maximálne dvakrát týždenne. "Ešte v 60. rokoch minulého storočia morské raky nechcel nikto jesť," povedal expert z Texaského univerzitného systému Glenn Jones. V oblasti Nového Anglicka boli obrovské morské raky, vážiace deväť kilogramov, úplne bežné. Dať si na obed morského raka vyšlo na konci 19. storočia v reštaurácii asi na päť dolárov, potom však stav morských rakov značne klesol a tento živočích sa začal považovať za mimoriadnu delikatesu. V roku 1920 stála už rovnaká porcia morského raka asi 25 dolárov, čo zhruba zodpovedá dnešnej cene. Podľa Jonesa je jasné, že niektorí ľudia uprednostňujú isté pokrmy len preto, lebo sú vzácne a považujú ich za luxusné.

Štúdia sa vracia aj do historických dôb a upozorňuje na nadmerný lov mnohých druhov rýb zo Stredozemného mora, spôsobený Rimanmi. Dokazuje ho množstvom a veľkosťou gigantických nádob, ktoré obyvatelia Rímskej ríše pred dvetisíc rokmi používali na varenie obľúbenej rybacej polievky. Podľa výskumníkov bol v nadmerný rybolov problémom aj v stredovekej Európe v období Viliama Dobyvateľa a Leonarda da Vinciho. Nálezy hromád kostí malých rýb na stredovekých smetiskách v oblasti Severného mora podľa neho naznačujú, že veľké ryby v niektorých oblastiach boli už vylovené. Výskumníci tvrdia, že to nie sú až také znepokojujúce informácie, skôr naopak - vyplýva z nich, že rybia populácia sa po obdobiach prílišného lovu často dokáže zasa spamätať.