mi nie je žiadna zášť, potom je Slovensko zázračná krajina. Ale vo svete to už tak chodí, že medzi mestami a obyvateľmi väčších miest býva rivalita. Keď som cestoval po Austrálii a prišiel zo Sydney do Melbourne, pýtali sa ma: "Nezdá sa ti, že tu sú ľudia milší, než v Sydney?"
V Japonsku sa takto neustále porovnávajú Tokio a Osaka. Tokio je hlavné mesto a asi 555 kilometrov smerom na západ leží Osaka s 8,6 miliónmi obyvateľov a špecifickou kultúrou. Mesto bolo komerčným centrom oveľa skôr, než sa týmto smerom vyvinulo Tokio. Tento fakt, a tiež veľmi špecifická kultúra, boli dostatočným dôvodom na to, aby boli obyvatelia Osaky hrdí na svoje mesto. Poviete si, veď je to stále to isté Japonsko. Z môjho pohľadu je však Osaka veľmi odlišná od všetkých ostatných miest Japonska, zvlášť od Tokia, odkiaľ pochádzam.
V prvom rade je iný ich spôsob reči. Každý región má svoje nárečie, to je prirodzené, obyvatelia Osaky však neznesú, keď niekto povie, že štandardom je tokijská japončina. Keď sa niekto presťahuje do Tokia, vždy si časom osvojí tokijskú japončinu. Nie však ľudia z Osaky. Tokijčania preto prichádzajú do styku s dialektom z Osaky každý deň v obchode, na ulici, aj televízia vysiela programy z Osaky. Sme zvyknutí na tento dialekt. Je charakteristický silnou intonáciou a odlišnými zvratmi, inými slovami a koncovkami slov. Tokijčania vnímajú dialekt z Osaky ako hlučný, tvrdý a trochu komický. To posledné vyplýva aj z ich zabávačskej kultúry. V Osake sídlia mnohé divadlá komédie. Najpopulárnejším spôsobom zábavy je "manzaj". Sú to scénky postavené na rozhovore dvoch zabávačov. Idolmi bývajú obyčajne speváci, herci, moderátori, ale pre ľudí z Osaky sú to v prvom rade manzaj zabávači. Keď sa stanú hviezdami v Osake, ich sláva sa rýchlo rozšíri po celom Japonsku. Je to kariéra snov.
Raz som robil interview s manzaj zabávačmi a ich obdivovateľmi o tom, prečo je toto umenie také populárne. Medzi mládežou majú množstvo fanúšikov, ktorí ich zbožňujú. Len čo som sa predstavil a spustil otázky v mojej tokijskej japončine, začali na mňa zhnusene zazerať a ktorési dievča povedalo: "Fúúúj!" Viem, prečo. Japončina sa rozdeľuje v hovorenom prejave na ženský a mužský spôsob. Rozdiel je pri rozprávaní v koncovkách. V tokijskom dialekte rozdiely medzi ženskou a mužskou japončinou nie sú veľmi veľké. Ak to porovnáme s tvrdým dialektom z Osaky, muž z Tokia znie pre ľudí z Osaky ako zženštilý. A to sa ženám nepáči. Po týždni pobytu v Osake som si pomaly osvojoval ich dialekt, ale kamarát ma upozornil: Hej, Shiraki, nepoužívaj náš dialekt, veď robíš chyby! Pomyslel som si, že chyba nebude v dialekte, ale v tom, že ľudia z Osaky jednoducho nemajú radi Tokijčanov.
Ľudia z hlavných miest, aspoň podľa mojich skúseností, bývajú obyčajne agresívnejší, priebojnejší. Ale v prípade Osaky a Tokia je to presne naopak. V Osake je všetko prehnané: osvetlenie, atrakcie, ľudia sú hluční, hudobníci hrajú na uliciach, do toho sa miešajú zabávači, skrátka
chaos. Kvôli tejto pestrosti sa podľa môjho názoru stáva Osaka mestom, ktoré priťahuje napríklad filmárov z Európy a Ameriky viac, ako iné japonské mestá.
V Japonsku sa teraz diskutuje o tom, že v budúcnosti sa stane hlavným mestom štátu namiesto Tokia niektoré iné mesto. Pre mnohých Osačanov sa tak možno splní dávny sen. Tokio príde o svoj status hlavného mesta. Ale pre mňa, rodeného Tokijčana, nestratí na cene. Možno bude aspoň trochu pokojnejšie.
Autor: Masahiko
