1797 -- vo Veselom, okr. Trnava sa narodil katolícky biskup, národný dejateľ a mecén Štefan Moyzes. Bol vedúcou osobnosťou národnoemancipačného hnutia Slovákov, patril medzi najvýznamnejšie a najpopulárnejšie osobnosti slovenského národného života. V r. 1828-29 bol slovenským farárom v Pešti, neskôr profesorom filozofie na Kráľovskej akadémii v Záhrebe a záhrebským kanonikom. Ako banskobystrický biskup od r. 1851 sa rozhodujúcou mierou zaslúžil o poslovenčenie miestneho gymnázia, o rozvoj slovenských ľudových škôl i nedeľných škôl pre dospelých. V r. 1861 viedol slovenskú deputáciu do Viedne k cisárovi s Memorandom národa slovenského, v r. 1863 viedol do Viedne aj matičnú delegáciu. V r. 1863 ho zvolili za prvého predsedu Matice slovenskej. Zomrel 5. júla 1869 v Žiari nad Hronom.
1815 -- v Uhrovci sa narodil národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, novinár a politik Ľudovít Štúr. Bol zapisovateľom, neskôr tajomníkom a podpredsedom Společnosti česko-slovanskej, ktorá sa pod jeho vedením orientovala na zvyšovanie vlasteneckého presvedčenia a upevnenie národného cítenia. V r. 1837 sa stal nehonorovaným námestníkom profesora J. Palkoviča na Katedre reči a literatúry československej, prebral za neho takmer celú pedagogickú činnosť. S M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom sa rozhodli uzákoniť spisovnú slovenčinu, ktorá mala spájať široké vrstvy slovenskej inteligencie a ľudu. Túto potrebu Štúr vysvetlil v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí a kodifikoval ju prácou Náuka reči slovenskej. V r. 1845 začal vydávať Slovenskje národňje novini s prílohou Orol tatránski, ktorými sa pokúsil o priamy vstup do politického života. V Uhorskom sneme predniesol ako poslanec mesta Zvolen viaceré národnoobranné prejavy. Zúčastnil sa na koncipovaní Žiadostí slovenského národa (1848). Na Slovanskom zjazde v Prahe neúspešne presadzoval myšlienku vytvorenia všeslovanského zväzu. V revolúcii sa pripojil na stranu cisárskej Viedne, zúčastnil sa v slovenskom povstaní 1848-49. Po revolúcii sa presťahoval do Modry, kde žil pod policajným dozorom. Zomrel 12. januára 1856 v Modre po nešťastnom zranení na poľovačke. Ďalšie literárne dielo Ľ. Štúra: poézia - Plody, Dumky večerní, Spevy a piesne, odborné práce: O národních písních a pověstech plemen slovanských, Slovanstvo a svet budúcnosti, Starý i nový svět Slováků.
