Vyzerá to tak, že po stretnutí s Paulom McCartneym sa Miroslav Žbirka nezbaví tieňa The Beatles. A ani mu to neprekáža. Jeho najnovší radový album Dúhy, ktorý vychádza po piatich rokoch od jeho comebackového Modrého albumu, sa propaguje vetou: Meky Žbirka nahral svojho Seržanta Peppera.

Samozrejme, je nezmysel prirovnávať jeho novinku ku klasike svetovej popmusic, ale istú logiku to má. Slovenský spevák prežil počas nahrávania veľké hudobné dobrodružstvo. Dúhy produkovali štyria producenti, jeho pesničky otextovalo šesť textárov a na nahrávaní sa podieľalo množstvo hudobníkov a zvukárov.

"Preto som ten album nazval Dúhy, lebo znie veľmi farebne a košato. Nakopilo sa mi veľa pesničiek, ku ktorým som intuitívne začal hľadať rôznych producentov, lebo každá z piesní mi znela inak," vysvetľuje hudobník v reštaurácii istého bratislavského hotela. Premenil si ju na svoju "malú pracovňu", ktorú postupne navštevovali novinári, manažéri a ľudia z vydavateľstva Universal.

Medzi novými šestnástimi pesničkami nájdete aj dva duety s Ivou Frühlingovou a Marikou Gombitovou, remake starej pesničky Smútok, ktorú hrával ešte so skupinou Modus, alebo vôbec prvú Žbirkovu spoluprácu s Milanom Lasicom, ktorý mu otextoval pesničku Čaj o piatej.

Produkciu si rozdelil rockový David Koller, experimentátorský Jan P. Muchow, ako aj Aleš Zekl a Jan Horáček, ktorí zabalili jeho pesničky do súčasného pop-gitarového zvuku. Vyzerá to tak, že Žbirka strávil v lete viac času v pražských štúdiách ako v kruhu svojej rodiny a stálym pendlovaním medzi producentmi zaplatil viac účtov za benzín ako za samotné nahrávanie.

"A to som chcel ísť ešte po nahrávaní na turné. Keď sme však začali pracovať, vedel som, že to nebude možné. Nahrávanie nebolo vyčerpávajúce, lebo som sa vždy dobil energiou pri predstave, že sa nám to podarí dotiahnuť do dobrého konca," dodáva Žbirka, ktorý priznáva, že stále čerpá silu z minuloročného stretnutia s McCartneym: "Na tomto albume som začal pracovať sám a skončil som sám, keď už ostatní odpadli a nevládali. Možno mám takú povesť, že som blázon, ktorý budí ľudí v noci, ale ja sa snažím robiť albumy do bezvedomia," smeje sa.

Žbirka je dnes nesporne legendou slovenskej popmusic, ktorý na rozdiel od svojich rovesníkov nepoľavil. Koncom šesťdesiatych rokov začínal ako tínedžer v Moduse, neskôr ako sólista spolupracoval s Lacom Lučeničom a skupinou Limit. Po revolúcii sa presťahoval do Prahy, venoval sa viac rodine ako svojej hudobnej kariére.

Vrátil sa až s Modrým albumom (2001), z ktorého vypadlo niekoľko veľkých hitov vrátane Co bolí, to přebolí s Marthou, Mám rád alebo Nespáľme to krásne v nás s Marikou Gombitovou.

Dúhy sú jeho dôstojným nástupcom, aj keď si tentoraz pesničky netextoval sám, ale vrátil sa k spolupráci s Kamilom Peterajom, s ktorým v osemdesiatych rokoch napísal svoje najväčšie hity ako Atlantída, Denisa alebo Biely kvet. Okrem neho dostal slová aj od Jána Štrassera, Američana Johna Rileyho a jeden text oprášil od Jozefa Urbana.

"Kamil je neuveriteľný. Je to fanatik. Úžasne sa s ním spolupracuje, hlavne teraz, keď nepíše toľko textov ako v minulosti a môže sa každému venovať. Bol mi oporou, lebo som cítil, že nie som v tomto projekte jediný blázon. Keď sme oslovili Mariku na spoluprácu, bol jediný, čo veril, že sa nám to podarí," hovorí o spoločnej pesničke Tajnosľubná.

Vznik tohto duetu považuje za veľký zázrak a ako priznáva, dával tomu veľmi malé šance, že sa to podarí. Speváčka už roky žije v ústraní ako Greta Garbo a odmieta všetky ponuky na svoj návrat do slovenskej popmusic. Prečo má práve on a Peteraj dvere otvorené?

"Asi preto, že nám naše hlasy k sebe výborne pasujú," háda hudobník, ktorý s Gombitovou fungoval už v Moduse a spolu naspievali úspešný detský muzikál Neberte nám princeznú. "Ale aj to, že sme vystihli to správne obdobie, keď sa chcelo do toho Marike ísť a oslovili sme ju správnou pesničkou. Keby sa jej nepáčila, tak ju nepresvedčí nikto. Ona nahráva výnimočne, ale má to stále v sebe. Vôbec sa nedivím, že po takej dlhej pauze, keď nekoncertuje a v podstate ani nenahráva, vôbec nestratila svoje publikum," vysvetľuje Žbirka.