v prípade oleja. Aký je ten správny olej? Olivový, ale môže byť aj slnečnicový alebo repkový povedia vám odborníci na výživu.

A čo odborníci na autá? Odpoveď nie je jednoznačná a už vôbec nie jednoduchá.

Pred rokmi bolo takmer jedno, aký (motorový) olej ste naliali do motora. Všetky boli minerálne, líšili sa viskozitou (tekutosťou) a výkonnostnými stupňami. Podľa aditív zniesli buď bežné zaťaženie, alebo sa mohli použiť aj pre turbomotory. Svoje špecifické vlastnosti mali tiež oleje pre naftové motory, ktoré neboli na kvalitu olejov príliš náročné. To aj preto, že výmenné intervaly boli najprv

5 000, potom 7 000 až 10 000 km. Ak mal motor vyššie nároky a olej ich spĺňal iba s malou rezervou, po pár tisíc kilometroch, keď sa vyčerpal, pomohla výmena za čerstvý - a jazdilo sa ďalej.

Dnes sú výmenné intervaly až 50 000 kilometrov a stráži ich palubný počítač. Stále stúpajú nároky na kvalitu olejov pre stále dokonalejšiu techniku. Nemožno naliať do moderného motora olej napríklad nižšej výkonnostnej triedy, ako je predpísané. Inak dochádza k preukázateľnému skráteniu životnosti. Dokonca aj k pridretiu extrémne namáhaných častí.

Nie je teda od veci vedieť, podľa čoho sa pozná kvalita oleja. Nielen podľa ceny. Tá je síce istým ukazovateľom kvality, ale dôležité sú iné parametre. V prvom rade kvalitu zistíte podľa viskozitnej (SAE) a výkonovej (API) klasifikácie. Viskozitná obsahuje požiadavky na tekutosť olejov nielen pri prevádzkovej teplote (cca 100° Celzia - niekedy a najmä v niektorých miestach motora aj viac), ale aj pod bodom mrazu. To je dôležité najmä pri štartovaní v zimných mesiacoch. Petrolejárske spoločnosti vyvíjajú oleje pre extrémne podmienky. Napríklad s označením 0W - 30 alebo 0W - 40.

Čo znamená SAE

10W - 40

Číslo pred W (winter = zima) označuje tekutosť pod bodom mrazu. Klasifikácia SAE rozo-znáva viskozitné triedy 0W, 5W, 10W, 15W, 20W a 25W. Čím je číslo menšie, tým je olej tekutejší, teda "redší" v zime. Napríklad aj pri -30° C. Výhodou takého oleja je, že sa motor nielen menej namáha pri štartovaní, ale vďaka tomu, že je riedky, rýchlo pretečie cez všetky olejové kanáliky v motore. Trecie plochy sa tak hneď premažú a pri studených štartoch nedochádza k zvýšenému opotrebovaniu motora. Hodnotu 0W a 5W majú väčšinou len kvalitné (a drahšie - a už sme opäť pri cene) syntetické oleje. Tie s označením 0W umožňujú bezproblémové štartovanie motora aj pri teplotách nižších ako -50° C.

Druhé číslo za pomlčkou označuje dostatočnú viskozitu oleja pri vysokých teplotách, teda akúsi teplotnú rezervu oleja. Čím je toto číslo vyššie, tým viac možno motor tepelne zaťažovať. Presnejšie, tým vyššia môže byť teplota okolia pre dostatočné mazanie motora. Bez toho, aby dochádzalo k trhaniu mazacieho filmu. Aby sme boli konkrétni: v praxi sa ukázalo, že pre naše európske klimatické podmienky sú triedy 30 a 40 dostačujúce. V našom prostredí majú najčastejšie používané celoročné motorové oleje viskozitnú klasifikáciu SAE 15W - 40.

Nemenej dôležitá je klasifikácia API. Podľa nej sa dá rozoznať, do akej miery obsahuje olej aditíva. Tieto prímesi zvyšujú schopnosti olejov odolávať vytváraniu kalov, opotrebovaniu a termicko-oxidačnému namáhaniu. To hrozí najmä pri preplňovaných motoroch - benzínových aj naftových. Oleje pre zážihové motory majú prvé písmeno S (service), pre vznetové zasa C (commercial). Moderné viacúčelové motorové oleje dnes väčšinou vyhovujú súčasne na mazanie oboch druhov. Takže označenie priemerného oleja môže byť napríklad API SG/CD, lepšieho SJ/CF. Tie ďalšie písmená v označení vyjadrujú výkonovú úroveň oleja. Čím sú ďalej od začiatku abecedy, tým vyššiu úroveň dosahujú. Pre najmodernejšie zážihové motory sú dnes určené oleje výkonovej klasifikácie SL, pre vznetové CI-4.

Označení nie je

nikdy dosť

Aby to nebolo všetko ešte také jednoduché, od roku 1972 pribudla klasifikácia podľa Združenia konštruktérov automobilov CCMC, ktorú v ro-

ku 1991 vystriedala Asociácia európskych konštruktérov vozidiel ACEA. Tá vydala v roku 1995 vlastné výkonové klasifikácie olejov. A keďže sa na obaloch vyskytujú spolu so SAE a API, aspoň stručne: delia sa do troch skupín. Oleje pre benzínové motory osobných áut označuje písmeno "A", naftové motory "B" a naftové motory ťažkých nákladných áut majú označenie "E". Platí, že čím vyššie číslo za písmenom (aktuálne platí najvyššie A5-02, B5-02 a E5-98), tým spĺňajú vyššie nároky.

Aj samotní výrobcovia motorov majú svoje vlastné normy,

v ktorých od výrobcov olejov požadujú plnenie dodatočných požiadaviek. Takých, aké nie sú v metodikách testov API, či ACEA. V kategórii osobných áut sa najčastejšie uvádza-

jú normy VW/Audi, BMW a Porsche, pre nákladné vozidlá sú to normy Mercedes-Benz (MB), MAN a Volvo. Existujú aj normy pre dvojtaktné motory skútrov, mopedov a záhradnej techniky, ďalšie pre lodné motory a vodné skútre. Svoju klasifikáciu, podobnú motorovým, majú aj prevodové oleje. Teda viskozitnú a výkonovú.

Špecialita pre motory TDI.

Vznetové motory v poslednom čase zaznamenali podstatné technické zdokonalenia. Nové preplňované motory využívajú priame vysokotlakové vstrekovanie paliva. Práve motory so vstrekovaním čerpadlo-tryska majú vyššie požiadavky na kvalitu oleja. Vačkový hriadeľ, ktorý poháňa vstrekovače je extrémne namáhaný. Vyžaduje špeciálny, plne syntetický motorový olej. Skúšky pri vývoji týchto motorov odhalili, že pri vyššom zaťažení studeného, alebo naopak prehriateho motora sa môže

vačkový hriadeľ zadierať. Volkswagen vyriešil toto riziko zvýšením nárokov na motorový olej, čo definoval normou VW 505.01 Aj Aral vyvinul na konci minulého storočia pre tento účel celkom špeciálny olej Tronic 431 s viskozitou 5W - 40. Je určený pre vznetové motory VW, ktoré majú samostatnú vstrekovaciu jednotku pre každý valec.

Výmenné intervaly

Benzínové motory majú

v princípe čistejšiu prevádzku, ako motory vznetové, ktoré zvykli oleje "zahustiť" sazdami prenikajúcimi zo spaľovacieho priestoru. Aj preto boli výmenné intervaly "nafťákov" viac než dvojnásobne kratšie. V poslednom čase sa to prejavuje minimálne, motory majú aj výrazne nižšie emisie. Tiež vďaka používaniu nafty s nízkym podielom síry. To si tiež vyžaduje nové, kvalitnejšie oleje. Benzínové motory viac tepelne zaťažujú oleje, čím skracujú ich životnosť. Preto je maximálny výmenný interval oleja u zážihových motorov 30 000 km - u vznetových teoreticky až 50 000. Ale palubný počítač podľa spôsobu jazdy (krátke či dlhé), počtu studených štartov a počtu jázd na krátke vzdialenosti, či jazdu

v meste môže túto hodnotu výrazne skrátiť - až na úroveň benzínových motorov. (jovi)