Ženy boli pre mňa vždy záhadou. Od malička mi bolo jasné, že fungujú na úplne inom princípe ako muži. Spočiatku ma to až tak netrápilo. Problémy prišli až vtedy, keď som si začal naliehavo uvedomovať, že by som jednu takú ženu chcel iba pre seba. Vedel som si predstaviť, čo by som s ňou robil, ale nemal som ani potuchy, ako dosiahnuť, aby vydržala viac ako dve moje duchaplné vety a s chichotom neutiekla.
Nuž, nebudem si vymýšľať - moje prvé pokusy zbaliť babu boli premyslené asi tak, ako keď naháňate v noci komára bez baterky. Takže prvý ozajstný úspech bol skôr šťastnou náhodou ako výsledkom môjho úsilia. Moja prvá mala dlhé vlasy, štvorky prsia a nohy až po zem. Toto boli fakty, čo som o nej vedel pred prvým rande a vlastne aj po poslednom. Ale chvíle, čo sme spolu zažili v mojej prvej starej škodovke, boli veľmi vzrušujúce. Určite to bolo aj preto, že mala veľmi pekné vymeniteľné poťahy na sedadlách. Ach, pamätám si ju, ako by to bolo včera, mala toho už najazdené dosť, ale kamoš mi ju opravil a prestriekal a šlapala ako hodinky. Bože, až sa mi slzy tisnú do očí...
Trvalo niekoľko rokov, kým som pochopil aspoň základné pravidlá správania druhu zvaného ženy. Stálo ma to veľa zúfalých pokusov a odmietnutí, ale nakoniec som pochopil, čo je najdôležitejšie a vymenil som moju starú škodovku za novšie autíčko. Moja nová láska mala tiež ženské meno, ale bolo cudzokrajné a voňalo exotikou. Mala už na tachometri zopár kilometrov, ale mala aj 75 koní a 13 a pol sekundy zrýchlenie, tomu sa hovorí žihadlo! Veď sa na ňu aj chytila rovno inžinierka! Najprv to s ňou vyzeralo sľubne, veľmi mi moju Cordobu obdivovala, ale potom ju to nejak ťahalo od nás preč. Stále chcela, aby sme sa túlali po divadlách, kinách a reštauráciách. Skrátka, vzťahy medzi nami tromi ochladli.
Po niekoľkých dobrodružstvách v služobnom peugeote som si začal uvedomovať, aký veľký vplyv majú moji motoroví priatelia na moj sexuálny a citový život. Chvíľami som mal pocit, že ho doslova predurčujú. Došlo mi, že je načase, aby som si hľadal rodinné auto. Stalo sa presne to, čo som predpokladal - do cesty mi prišla milá pracovitá dievčina, čo rada varila a z 530 - litrového kufra môjho nového miláčika bola úplne vo vytržení. Tak som si ich nechal obidve.
Teraz, keď už deti chodia do školy, v manželstve sme vychytali všetky chybičky a mne sa v práci darí, začínajú mnou znova zmietať túžby. Niežeby mi chýbali baby, to teda nie! Som rád, že už tej svojej ako - tak rozumiem, nepotrebujem sa trápiť s novou nevycválanou. A predovšetkým - autá su oveľa úprimnejšie a spoľahlivejšie. Asi nechám naše rodinné auto manželke a kúpim si poriadnu športovú mašinu. A budeme stále spolu - len ona a ja!
Autor: FERO BALAJ
