|
Turkménka so zlatými zubami sa usmieva pred sochou Veľkého Turkmenbašiho, otca všetkých Turkménov, alias prezidenta Saparmurata Nijazova. FOTO - REUTERS |
Väznice prišli približne o dve tretiny obyvateľov. Zoznam prepustených väzňov zverejnia štátne médiá. "Všetci bývalí obvinení tak môžu sviatok Nezávislosti Turkmenistanu osláviť doma," povedal Nijazov, ktorý amnestie udeľuje každý rok. Minulý rok amnestoval 9-tisíc ľudí.
Nijazov vládne Turkmenistanu tvrdou rukou dvadsať rokov. Po rozpade Sovietskeho zväzu bol v roku 1992 "zvolený" v prezidentských voľbách. Ako jediný kandidát dostal 99,5 percenta hlasov. Odvtedy sa prezident nevolí, posilňuje sa len jeho kult.
Spodobený je na bankovkách - manatoch, pomníkoch či bilbordoch. Dokonca aj v televíznom logu je jeho profil.
Minulý týždeň Nijazov Ľudovému zhromaždeniu navrhol, aby sa v roku 2009, pred jeho 70. narodeninami, uskutočnili voľby novej hlavy štátu. Návrh neprešiel. "Nič nie je naveky. Zdravie rokmi nepribúda a po sedemdesiatke je ťažké vládnuť," vysvetľoval Turkmenbaši s prísľubom, že do 5 rokov vyrastie nový líder.
"Nie je to prvýkrát, čo Turkmenbaši sľubuje demokraciu - väčšinou sa jeho sľuby končia veľkými represiami," napísal Kommersant. Podľa ruského denníka si Turkmenbaši I. len pripravuje priestor pre Turkmenbašiho II. Tým by mal byť jeho syn Murad.
Keď po oranžovej revolúcii na Ukrajine prišla tulipánová v Kirgizsku, séria farebných revolúcií v Strednej Ázii sa zastavila. Trend potvrdilo krvavé potlačenie vzbury v uzbeckom Andižane. Najmenšie šance na zmenu sa dávajú Turkmenistanu.
"Nevidím tam žiadnu šancu, je to najuzavretejšia krajina v Strednej Ázii," povedala nedávno SME Gulnoza Saidazimova, uzbecká novinárka z rádia Slobodná Európa. "Neexistuje tam žiadna opozícia ani alternatívne médiá."
Podobný názor má aj Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). "Turkmenistan je najrepresívnejšou krajinou v regióne," uvádza výročná správa. Tajné služby kontrolujú každú aktivitu. Pod tlakom sú členovia náboženských minorít aj mimimovládne organizácie.
Život v turkménskej metropole je podľa provládneho serveru však lepší ako kdekoľvek v Európe. "Za cestu z jedného konca Ašchabadu na druhý taxikárovi zaplatíte 10-tisíc manatov (asi 15 korún). Na trhu si za to kúpite štyri chleby alebo tri kilogramy paradajok, či kilo grapefruitov," tvrdí taxikár v reportáži.
