Pentagon to tají a správy o americkej vojenskej obeti číslo 2-tisíc považuje za "umelý míľnik".

Hovorca armády v Iraku plukovník Steve Boylan vyzval médiá, aby sa venovali pozitívnym veciam - úspešnému referendu o ústave a ťažkej dennej práci amerických jednotiek. "Dvetisíci mŕtvy je pre nás rovnako dôležitý ako prvý," uviedol vo vyhlásení.

Novinári a americká verejnosť to vidia inak: dvetisíc mŕtvych je dôvodom na spomienkové oslavy, minútu ticha v Senáte aj čoraz hlasnejšie protesty proti Bushovej politike v Iraku.

Tie zneli silnejšie ako po prvej tisícke. Amerika si zapísala najväčšie straty od ťaženia vo Vietname. Už len o niečo viac ako tretina Američanov (38 percent) si podľa denníka Washington Post myslí, že Bush si počína v Iraku dobre. Pred rokom to bola takmer polovica.

"Z prieskumov vieme, že Američania sú ochotní tolerovať straty, ak si myslia, že konflikt je nevyhnutný, dobre riadený a že smeruje k riešeniu. Je jasné, že tomuto verí menej a menej Američanov," povedal pre Christian Science Monitor o posledných prieskumoch verejnej mienky Anthony Cordesman z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.

Bush preto vytrvalo opakuje, že v Iraku sa situácia zlepšuje. Vrátil sa aj k pôvodnej rétorike a čoraz častejšie hovorí, že sú obeťami vojny proti terorizmu.

Americké médiá sa však viac ako slovám prezidenta venujú osudom mŕtvych vojakov. Podľa štatistík je napríklad zrejmé, že druhú tisícku obetí dosiahli Američania skôr (za 14 mesiacov, prvú tisícku za 18), že stúpa počet belošských obetí, lebo v protiklade s tradíciou sa do armády necháva naverbovať čoraz menej Afroameričanov a Hispáncov.

Experti sa vyjadrujú aj k tomu, že mŕtvych je oveľa menej ako v predchádzajúcich konfliktoch aj preto, že vojaci sú lepšie chránení a vojenská medicína dosiahla veľký pokrok. Vojakom síce zachraňuje životy, ale narastá počet mladých mužov a žien na invalidných vozíkoch či s amputovanými končatinami. Tí sa do štatistiky obetí nedostávajú, hoci mnohým sa podľa denníka International Herald Tribune už nechce žiť.

Mimovládne organizácie tiež kritizovali médiá, že píšu len o mŕtvych amerických vojakoch a nezaoberajú sa Iračanmi. Tých podľa neoverených čísel zahynulo od začiatku vojny až 30-tisíc. Väčšina z nich boli civilisti.

V Iraku sa podľa agentúry AP správe o mŕtvom americkom vojakovi s poradovým číslom 2 000 mnohí ľudia tešili: "Teším sa, sú to okupanti," povedal Omar Ahmad. Iní hovoria, že Američania chceli urobiť dobrú vec, ale prerátali sa. Doplatili na to aj Iračania.