Mala som šťastie, že som sa za posledné týždne stretla s pracovníčkami niekoľkých slovenských knižníc. Dozvedela som sa od nich, že odkedy na našich televíznych kanáloch bežia v najatraktívnejšom čase reality šou, nápadne sa zvýšil počet detských aj dospelých čitateľov. (Reality šou teda spôsobili podobný zázrak ako pani Rowlingová, ktorej Harry Potter naučil deti na celom svete znova čítať.) A aj naše divadlá vraj hlásia zvýšenú návštevnosť. Nuž - skvelé.
Sú však na svete zrejme ešte aj krajiny, kam táto zázračná metóda zvyšovania návštevnosti divadiel a knižníc ešte nedorazila a musia si tam poradiť inak.
Helenka Kirschnerová-Štáchová je riaditeľkou pražského Divadla Spejbla a Hurvínka, ktoré hrá nielen v Prahe, ale každoročne cestuje aj po svete, hrá na rôznych kontinentoch a vždy v jazyku krajiny, v ktorej práve hosťuje. Vďaka tomu všetci vždy tak trochu rozumejú, čo sa okolo nich deje. A keby to aj nevyrozumeli z reči, niekedy sa im stačí len dívať. Moja vzácna priateľka Helenka mi porozprávala takýto neuveriteľný zážitok z Indie:
Raz mali hrať v ktoromsi veľkom indickom meste - a veľké bolo nielen mesto, ale aj divadelná sála. Aj keď je taká veľká sála takmer vypredaná, a iba kde-tu zíva prázdny rad, pôsobí to vraj na hercov deprimujúco. A táto sála bola totálne deprimujúca, lebo bola tesne pred predstavením celkom prázdna. Nešťastní herci sa radili, či majú vôbec začať hrať. No domáci usporiadatelia zostávali prekvapujúco pokojní.
A vzápätí aj herci a Helenka pochopili, kde sa berie ich pokoj. Tesne pred predstavením rozdal zrazu správca divadla svojim zamestnancom palice a tí vybehli do preplnených ulíc. Trvalo to vraj iba niekoľko minút a sála bola plná Indov. Herci sa obávali, že diváci, ktorí sa na nich budú dívať z donútenia, im odmietnu tlieskať. Mýlili sa! Tlieskali vraj odušu a problém nastal, až keď po skončení diváci odmietali odísť a dožadovali sa, aby predstavenie pokračovalo.
I tento problém však vraj správca divadla hravo vyriešil. Znova sa objavili jeho zamestnanci s palicami a o pár minút bola sála zase prázdna ako pred predstavením.
Rozmýšľam, či ten indický spôsob nie je vlastne oveľa vtipnejší ako ten náš...