Richard Gregor,
historik umenia, kurátor a kritik, manžel Lucie Gregorovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bolo to na Trnavskej univerzite pred jedenástimi rokmi. Lucia bola nezávislá, mala v nose náušnicu, no nielen tým ma upútala. Chodiť sme spolu začali na školskom výlete v Paríži.
Dátum svadby?
Brali sme sa 23. júna 2001. Mali sme asi osemdesiat hostí. Na svadbu síce rád spomínam, no potom, ako sme všetko dobre zvládli som si povedal, že jedna svadba mi bohato stačí.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Nespravodlivá. Viac práce je na pleciach mojej manželky, ale asi inak sa to nedá všetko postíhať. Nemáme to striktne podelené, skôr čelíme nárazovým povinnostiam.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Práve sme sa presťahovali do nového, trojizbového bytu na začiatku Petržalky, kde sa nám trom so synom Krištofom oproti minulosti býva menej natesno. Tešíme sa z neho a z faktu, že každý z nás má konečne svoj kútik.
Kde trávite voľný čas?
Naša profesia sama určuje trávenie voľného času čítam odbornú literatúru, ale aj beletriu. Chodím do galérií a rozmýšľam nad ďalšími zdrvujúcimi kritikami.
Kde ho podľa vás trávi vaša manželka?
Podobne, ako ja. Ani jeden z nás nemá priveľa času, takže spoločne sa ho snažíme tráviť s naším synom.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na oblečenie, no najviac na cestovanie, mobilnú komunikáciu a cédečká. V kníhkupectve Judith Ortner vo Viedni by som potreboval približne milión korún, keby som tam chcel uspokojiť svoje vášne.
A vaša manželka?
Na oblečenie, kozmetiku a knižky.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Na niekoľkodňovú cestu, ktorú sme podnikli v požičanom aute z Tucsonu Arizona cez Grand Canyon do Los Angeles a späť.
Ktoré historické obdobie umenia máte najradšej?
Druhú polovicu 20. storočia a baví ma najmä súčasné umenie.
Počuli ste o svojej manželke nejakú klebetu - a čo vy nato?
Nepočul som žiadnu. Myslím si, že viem všetko včas.

Lucia Gregorová,
historička umenia, kurátorka, šéfredaktorka časopisu Dart, manželka Richarda Gregora


Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Prišla som na vysokú školu, a keď som sa zoznámila s tými najvýraznejšími druhákmi, okamžite ma medzi všetkými zaujal môj budúci manžel. Vtedy bol dosť divoký, a to ma dostalo.
Koľko rokov ste spolu chodili pred svadbou?
Sedem. Spolu sme boli aj rok na stáži v Prahe.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Manžel má v tomto smere isté rezervy. Nie je to však zásadne nespravodlivé, lebo prijíma fakt, že naša domácnosť pôsobí dosť rušne, niekedy možno aj trochu zanedbane.
Kde trávite voľný čas?
Snažím sa čítať a občas si pozrieť pekný film. Odkedy sa nám narodil Krištof, nemám veľa voľného času.
Kde ho podľa vás trávi váš manžel?
Rád číta, cestuje a stretáva sa s ľuďmi. Samozrejme, občas ide s priateľmi na pivo.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Tým, že máme malé dieťa, pomenilo sa mi to. Často vyhľadávam také miesta, kde sú detské kútiky.
Využívate opatrovateľky?
V tomto máme šťastie. Obaja sme Bratislavčania, ktorí majú nesmierne ochotných a starostlivých rodičov. Keď je to potrebné, jedna alebo druhá mama Krištofka postráži.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Na dieťa, na seba a knižky. Keby som mohla, kupovala by som si výtvarné umenie.
Máte v tomto smere nejaký konkrétny nesplnený sen?
Potešila by ma socha od Vladimíra Havrillu. Je to jeden z mojich obľúbených autorov.
Ktoré historické obdobie umenia máte najradšej?
Na rozdiel od manžela ja uprednostňujem šesťdesiate a sedemdesiate roky dvadsiateho storočia.
Na ktorý výlet s partnerom najradšej spomínate?
Bolo ich veľa, zo zahraničných výletov má prvenstvo asi predvianočný New York, rada však spomínam aj na svadobnú cestu v Osrblí. Manželovi rodičia tam majú drevenicu, v ktorej sme potom viackrát strávili skvelé lyžovačky.
Počuli ste o svojom manželovi nejakú klebetu a čo vy nato?
Určite áno, no boli to také smiešne veci, ktoré nemôžem brať vážne.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Peter Leginský