BRATISLAVA - Maturanti, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na najlepších slovenských univerzitách, sa musia riadiť iba odporúčaniami, pretože rebríček kvality vysokých škôl zatiaľ na Slovensku neexistuje. Našich zamestnávateľov viac zaujíma to, aký odbor ich potenciálny pracovník vyštudoval, ako to, na ktorej univerzite promoval.
"Z krajín V4 má iba Poľsko agentúru, ktorá robí prieskum kvality škôl. Hodnotenie pravidelne robia aj vo Veľkej Británii, kde si ho zostavujú médiá," povedal šéf parlamentného školského výboru Ferdinand Devínsky.
V celosvetovom meradle sa pokúsila o výpočet päťsto najkvalitnejších univerzít Jiao University zo Šanghaja. Slovenská medzi nimi nie je. "Hlavným dôvodom je, že nemáme nositeľa Nobelovej ceny, čo bolo jedným z kritérií hodnotenia," povedal Devínsky.
Problém pri vzniku rebríčkov kvality je nastavenie kritérií hodnotenia. "Nemôžeme porovnávať technickú univerzitu s Vysokou školou múzických umení," tvrdí Devínsky.
Nedávno vznikli dve iniciatívy, ktoré sa zaoberajú evalváciou - hodnotením vysokých škôl na Slovensku. Jednou je nezávislá Akademická rankingová a ratingová agentúra. Založili ju niekdajší študentskí lídri Renáta Králiková a Juraj Barta spolu s exministrom školstva Jánom Pišútom a bývalým rektorom Univerzity Komenského Devínskym. Kvalitu vysokých škôl hodnotia podľa piatich základných kritérií: reputácie školy, vedy a výskumu, vzdelávacieho procesu - pedagogiky, financií vynakladaných na skvalitnenie vybavenia a študentský komfort. Podľa Juraja Bartu agentúra v súčasnosti dokončuje prieskum reputácie škôl medzi zamestnávateľmi, výsledky zverejnia v decembri.
S ďalšou iniciatívou prišla Slovenská rektorská konferencia. Jej projekt je zameraný na inštitucionálnu kvalitu vysokých škôl a bude prebiehať v dvoch fázach. V prvej posúdia svoje postavenie na základe vopred určených kritérií samotné školy. V druhej bude tieto správy posudzovať Asociácia európskych univerzít.
Rektor technickej univerzity v Košiciach Juraj Sinay si myslí, že kritériá by mali byť rozdelené podľa toho, o aký typ vysokej školy ide. Podľa neho kritériá univerzít výskumného charakteru by mali byť orientované na úspešnosť doktorandov a vedeckú a publikačnú činnosť. Pri univerzitnom type by mala byť hodnotená úspešnosť absolventov a ich uplatnenie na trhu práce.
Naše firmy sa na názov univerzity pri prijímaní pracovníkov príliš nepozerajú.
"Slovnaft si nerobí žiadnu kategorizáciu vysokých škôl. Pri dvoch alebo viacerých uchádzačoch so zhodným vyštudovaným odborom na danú pracovnú pozíciu vždy rozhodujú výsledky ústnych pohovorov a psychologických testov," povedal hovorca firmy Andras Nagy. Podobne zhodnotila kritériá výberu uchádzača o zamestnanie aj hovorkyňa Slovenskej sporiteľne Martina Kusovská. MILICA PÁLFYOVÁ
