Že mladú generáciu nezaujíma slovenský folklór a Ivan Krajíček? Tak sa spýtajte Róberta Szegényho alias Štofa, lídra skupiny Hudba z Marsu na jeho najobľúbenejšieho hudobníka. Spevák a gitarista známej trnavskej kapely pretavil lásku k 'repeťáckym' šlágrom a ľudovkám do nového albumu Trávnice.

V poradí už tretia platňa od tejto formácie bude asi pre skalných fanúšikov malým šokom. Prvú polovicu piesní tvoria prepracované ľudovky a druhú zasa pohodové pesničky s nádychom popu, reggae alebo rom-popu. "Pôvodne som chcel urobiť dva albumy - popíkový a etno-projekt, ale nakoniec som to spojil. Trávnice znejú zdanlivo nesúrodo, ale ak sa započúvate, zistíte, že je to stále Hudba z Marsu, čiže nostalgická pohoda s miernou iróniou," hovorí Štofo.

So slovenskými ľudovkami v minulosti pracovala aj skupina This Is Kevin, ktorá spojila folklórne skladby s elektronickým soundom. Hudba z Marsu na to ide trochu inak. Zo starých folklórnych platní Opusu vysamplovala ľudové spevy a v počítači ich spojila s nahranými podkladmi. Podľa vzoru newyorského skladateľa a dídžeja Mobyho, ktorý sa pohral s hudbou černošských bluesmanov na prelomovom albume Play.

Puritánskych folkloristov by asi porazilo, keby zistili, že Hudba z Marsu skombinovala popevky z Liptova a Pohronia do jednej skladby len preto, že boli v jednom rytme, alebo že sa Štofo rozhodol zaradiť na album nezrozumiteľný spev babky, ktorý mu znel "indiánsky".

Počas dvojročného pátrania objavil skutočné perly - napríklad popevok Nahaj ma! z erotického folklórneho spevníka, ktorý zostáva skrytý širšej verejnosti. Jeho text je nasledovný: Keď si kováč, nože ma opáč - podkuj ma/ A ak to nevieš a nerozumieš, nahaj ma. "Ľudová hudba je podľa mňa o romantike, ktorá nám už je trochu cudzia. Chcel som, aby ľudia pri počúvaní Trávnic načerpali akejsi prírodnej mystickej pohody," tvrdí mladý hudobník.

Na novom albume však Štofo a spol. siahajú aj do zlatej studnice slovenskej popmusic. Nedávno z nej čerpala bratislavská skupina Wedding Band, ale Hudba z Marsu sa vracia až do čias Gejzu Dusíka, Dušana Grúňa alebo Karola Duchoňa. Nové pesničky Výberové vibrácie alebo Fialový kvet, ktorý sprevádza videoklip z prostredia 'socíkovského' baru, by sa pokojne mohli ocitnúť v Repete alebo šlágerparáde Evy Mázikovej. Bráni im v tom len ironický podtón.

"Priznám sa, že sme chodili do trnavského 'kulturáku' na všetky 'repeťácke' akcie. Brali sme to ako recesiu, ale zároveň sa nám páčili. Nedá sa tomu vyhnúť. Dusíkove evergreeny nám spievali už babičky, takže ak chcem, aby mala pesnička v sebe pohodu a nostalgiu, tak to takto dopadne," smeje sa autor novodobých šlágrov, ktorý pripomína, že CD má aj multimediálnu stopu s videoklipmi a spevníkom.

Až posledná elektronická skladba Ovce-RMX-Blue M presvedčí, že sa nachádzame v 21. storočí. "Možno niekto by mohol namietnuť, že náš album je guláš, ale pesničky spája akási láskyplná línia. Chceli sme, aby ľudí zahrial pri srdci, potešil alebo zarmútil," dodáva presne v "repeťáckom" duchu Róbert Szegény.

Hudba z Marsu vznikla v roku 1996 a pomenovala sa podľa názvu známeho českého filmu s Jaroslavom Marvanom z roku 1954 o falošnom orchestri, ktorého členovia nevedeli hrať, ale ich vystúpenie spôsobilo "hudbomarsomániu". Po vydaní prvého albumu Supervýlet (1998) boli na hudobných cenách Aurel nominovaní na objav roka. Druhá nahrávka Cosmodisc (2001) priniesla šláger Šakalík, ale aj progresívnu skladbu Compuphonic.

PETER BÁLIK