Reprodukcie štyroch dochovaných fotografií, ktoré vznikali na sklonku druhej svetovej vojny. FOTO - ZI.FOTOTHEK.ORG
ím a poškodením pri leteckých náletoch.
Adolf Hitler dal po porážke pri Stalingrade ministerstvu propagandy za úlohu zachytiť všetky dôležité pamiatky v Nemecku, Prusku, Rakúsku, ale aj v okupovaných krajinách - v Čechách a Poľsku. Vzniklo viac ako 60 tisíc fotografií v hodnote niekoľko miliónov ríšskych mariek. Nakoniec sa jeho nápad ukázal opodstatnený, viac ako šesťdesiat percent objektov zachytených fotografmi bolo pri bombových útokoch zničených.
Podľa historikov svedčí Hitlerove nariadenie o jeho prvých pochybnostiach o víťazstve v druhej svetovej vojne. Fotografovanie diel, ako aj práca historikov a chemikov, sa držalo v tajnosti. Na verejnosť sa nesmeli dostať žiadne informácie o možnosti prehry, či prípadnom bombardovaní Nemecka.
Celý projekt dostal veľkú prioritu a rozpočet. Diela vyberali špičkoví doboví odborníci, fotografi za každý záber dostali 35 ríšskych mariek, za celý strop 300 mariek, čo bohato pokrylo náklady na mesačné živobytie. Naviac, čo bolo pre mnohých ešte zaujímavejšie, boli zbavení brannej povinnosti na fronte. K dispozícii dostali najmodernejšiu fotografickú techniku vyvinutú firmou Agfa, a tak ich zábery boli plnofarebné a veľmi kvalitné.
Snímky sa po skončení druhej svetovej vojny našli na niekoľkých miestach. Od roku 1956 sa sústreďovali v Centrálnom inštitúte dejín umenia v Mníchove a v Fotografickom archíve v Marburgu. Digitalizovať a zverejniť ich sa nemeckí odborníci rozhodli až v roku 2000. Jedným z dôvodov bolo aj blednutie originálnych diapozitívov. Zatiaľ je na internetovej stránke www.zi.fotothek.org zverejnených niekoľko desiatok tisíc snímok nástenných malieb, štukov, sôch a fasád nemeckých kostolov, kláštorov, múzeí a šlachtických sídiel, ktoré sa po vojne našli ukryté na povalách.
O unikátnych fotografiách doteraz vedelo iba zopár zasvätencov, odteraz má k nim prístup každý. Ich zverejnenie vítajú nielen historici umenia, ale najmä reštaurátori, ktorí sa pri rekonštrukciách a opravných prácach museli doposiaľ spoliehať iba na dobové maľby, kresby, či opisy v literárnych dielach. Veľa z čiastočne zničených pamiatok bolo preto často modernizovaných, bez snahy o aspoň priblíženie sa pôvodnému stavu. Sprístupnenie archívu teda znamená revolúciu nielen v prístupe k obnove pamiatok, ale aj povedomiu verejnosti k histórii a kultúrnemu dedičstvu.
FOTO
FOTO
FOTO