Neale Fraser (na archívnej snímke) vyhral turnaj vo Wimbledone vo finále nad legendárnym krajanom Rodom Laverom.
Na Slovensko priletí koncom novembra velikán svetového tenisu, melbournský rodák a dlhoročný austrálsky daviscupový kapitán NEALE FRASER. Dnes 62-ročný ľavák bol na prelome 50. a 60. rokov považovaný za svetovú jednotku tesne pred Laverom. Fraser vyhral Wimbledon 1960 a US Open 1959 a 1960. Trikrát bol vo finále doma na majstrovstvách Austrálie, ale paradoxne nikdy nevyhral. Presadil sa na rýchlych, trávnatých dvorcoch, na ktorých sa hrali všetky grandslamové turnaje okrem Paríža, kde sa mu nedarilo. Vo štvorhrách získal 16 grandslamových titulov. Ako nehrajúci kapitán priviedol Austráliu k štyrom prvenstvám v Davisovom pohári, ako hráč ich nazbieral tri, všetky na tráve. Ochotne odpovedal na naše otázky.
Koľkokrát ste navštívili Slovensko?
"Kedysi som chodieval do bývalého Československa, ale na územie dnešného Slovenska som sa dostal len raz, v júli 1996 na stretnutie II. euroafrickej skupiny SR - Portugalsko v Trnave, takže toto bude moja druhá zastávka."
Ako si spomínate na pobyt u nás pred deviatimi rokmi?
"Bolo to nakrátko, narýchlo a v menšom meste pri Bratislave, takže som si veľa neužil. Z Trnavy si pamätám akurát menší hotel pri železničnej stanici, športovú halu s dvorcom, ako všade inde na svete a dosť chudobnú divácku návštevu. Vyhrali ste však presvedčivo a ako nová mladá krajina naznačili ambície i veľkú perspektívu. Bol som delegátom daviscupového výboru Medzinárodnej tenisovej federácie (ITF), v ktorom stále pracujem, a preto cestujem aj teraz do Bratislavy na finále Slovensko - Chorvátsko, kde máme schôdzu, tradične počas každého finále DC."
Máte prehľad o slovenskom tenise?
"Pravdaže. Dôkladne ho sledujem od roku 1993, keď sa osamostatnil po rozdelení Československa. Vždy mal talentovaných hráčov. Ešte za čias ČSSR to bol najmä Mečíř, skvelý technik, taktik a nadaný hráč a neskôr kapitán. Pamätám si Vajdu, premožiteľa Beckera, ale aj na Krošláka, ktorý vedno s Kučerom vo dvojhrách veľmi pomohol k napredovaniu a postupu z nižších kategórií. Aj vtedy v Trnave, kde ste hladko vyradili Portugalsko 5:0. Po Kučerovi sa objavil Hrbatý a najnovšie Beck, a tak nie je núdza o dobrých tenistov. Slovensko je známe zo Svetového pohára v Düsseldorfe (víťaz 2000 - pozn. red.), ženského Fed Cupu (víťaz 2002) či Hopmanovho pohára v Perthe (víťaz 1998 a 2005). Je to úžasné, čo taká malá a mladá krajina dosiahla v tenise vo svetovej konkurencii."
Kde vidíte príčiny úspechov a postupu do finále DC 2005?
"Predovšetkým táto súťaž dokazuje, že neplatia rebríčky a stačia dvaja-traja kvalitní hráči v krajine, aby sa vo svete presadila. Na to treba aj srdce a šťastie. Slovensko skvele využilo žičlivý žreb, domáce prostredie vo všetkých kolách a najmä oceňujem dlhoročnú prácu kapitána Miloslava Mečířa. Jeho skúsenosti a rady nepochybne pomáhajú tomuto tímu. Tenis má v krajine veľkú popularitu ako futbal a hokej a fanúšikovia ho vedia podporiť."
Ako tipujete finále s Chorvátskom?
"Po senzačnom úspechu Chorvátov v USA nad takou dvojicou ako Roddick a Agassi som ich videl už ako víťazov Davisovho pohára. Pravda, čakal som, že budú hrať finále doma. Nepredpokladal som v ňom Slovensko, a ešte zápas v Bratislave. To mení situáciu, lebo posledné štatistiky hovoria, že domáce prostredie hrá v tejto súťaži nesmierne dôležitú úlohu a veľa zápasov sa končí úspechom domácich vďaka povrchu a publiku. To hovorí v prospech Slovenska. Hráčska kvalita by mala byť na strane Chorvátov. Ľjubičič je fantastický talent, dokazuje to aj v týchto týždňoch a Ančič nie je oveľa horší singlista. Chorváti sa vedia pre krajinu inšpirovať a prekonávať, ako to dokázal aj Ivaniševič. Lenže taký je aj Hrbatý. Dlhoročný popredný hráč svetového rebríčka, nesmierne silný fyzicky a najmä v Davisovom pohári strašne odolný psychicky. V Európe robí domáce prostredie veľa, takže pre mňa je to 50:50."
Čo si myslíte o kapacite 4000 divákov v hľadisku Národného tenisového centra?
"Počul som, že stánok je to pekný, nový a moderný, ale miest je málo. Najmenej, čo môžeme pripustiť. Vlani som zažil rekord v Seville, vyše 26 000 ľudí na tenise, teraz to bude asi rekord v najnižšej návšteve. Videl som aj menšie hľadiská na finále, vo Švédsku, v Göteborgu a Malmö, ale aj tam bolo aspoň šesť-sedemtisíc ľudí."
Pre ITF pracujete v Daviscupovom výbore. A čo doma v Austrálii?
"Pomáham, kde sa dá. Volajú ma tenisový ambasádor, som akýmsi veľvyslancom a poradcom pre všetko."
Austrálsky tenis je v kríze. Popri Hewittovi niet druhého silného do dvojhry, čo v takej tenisovej veľmoci nebývalo zvykom. Kde hľadať dôvody a nápravu?
"Každá krajina má silnejšie a slabšie obdobie, keď je raz hore, raz dolu. Nás čakajú dlhé ťažké roky. K Hewittovi sa naozaj nik nepridal, a keď ani on nenastúpi, neviem-neviem. V posledných šiestich sezónach hrala Austrália štyrikrát vo finále DC. Nie zlé, však? V minulosti sme boli veľkým súperom USA a svetovou veľmocou. Asi potrebujeme viac dobrých trénerov a antukových povrchov, aby sa deti učili technike, nielen sile. Súkromné kluby však stavajú betónové a trávnaté dvorce, ktoré sú obchodne výhodnejšie. Tenis v Austrálii napriek tradíciám nie je najsilnejší šport. Tým je austrálsky futbal, kriket, basketbal. Z detí k nám neprichádzajú najväčšie atletické talenty. Tie smerujú do iných športov, a my musíme pracovať s tými, čo máme. Austrália s 20 miliónmi obyvateľov nie je taká veľká krajina. Odpovede sa ťažko hľadajú. Treba pridať na každom úseku - trénerskom, metodickom, profesionálnom a najviac v systéme výchovy. Veľa si sľubujeme od nových ľudí. Iba nedávno sme zriadili Národnú tenisovú akadémiu a za hlavného trénera vymenovali Jasona Stoltenberga. Uvidíme."
Neale Fraser (tretí zľava) spolu s ďalšími legendami austrálskeho tenisu počas vlaňajších osláv 50. výročia založenia tenisovej Siene slávy v Newporte. Na snímke sú ďalej zľava Margaret Smithová Courtová, Roy Emerson, Rod Laver, John Newcombe a Tony Roche. FOTO - ČTK/AP
