V americkom Detroite včera zomrela legenda hnutia za občianske práva černochov. Rosa Parksová sa dožila 92 rokov. Keď sa v južanskom meste Montgomery odohrala príhoda taká významná a zároveň obyčajná, mala 42. Dnes ten príbeh pozná takmer každý Američan.

"Tak postavíte sa?" spýtal sa Parksovej vodič autobusu 1. decembra 1955. Chcel, aby uvoľnila miesto belochovi, ktorý mal podľa vtedajších zákonov na sedadlo nárok. V strede autobusu mohli sedieť černosi len dovtedy, kým ich nepotrebovali belosi.

"Nie, nepostavím," odvetila Rosa Parksová. Mala už plné zuby toho, ako sa belosi k černochom správali. Riskovala súdne opletačky, konflikt a možno aj bitku. "Ak sa nepostavíte, musím zavolať políciu a tá vás zatkne," varoval ju vodič. Parksová, ktorá pracovala ako krajčírka, pokojne odvetila: "Tak to spravte."

Polícia ju zatkla a súd rozhodol, že zaplatí pokutu 14 dolárov za porušenie segregačných zákonov. Amerika vtedy žila v čierno-bielom svete. Oddelené školy, kúpaliská, reštaurácie, o zamestnaní v bankách či štátnej správe mohli černosi len snívať.

Parksovej prípad to však zmenil. Vzbudil veľkú vlnu nevôle nielen v Montgomery, kde sa černosi rozhodli bojkotovať autobusovú dopravu. Naštartoval aj kariéru reverenda z Montgomery, Martina Luthera Kinga. Ten sa postavil na čelo hnutia.

"Ona si sadla, aby sme sa my mohli postaviť," povedal pre New York Times černošský reverend Jesse Jackson. "Paradoxne, jej uväznenie otvorilo dvere pre našu dlhú cestu za slobodou." Keď Parksová neskôr spomínala na slávny incident, hovorila, že nič neplánovala. "Nenastúpila som, aby ma zatkli. Chcela som ísť domov." Nebola to však ani náhoda, v hnutí za zrovnoprávnenie bola aktívna už od polovice štyridsiatych rokov. Inteligentná žena si uvedomovala, aké nedôstojné je postavenie černochov.

Bojkot v Montgomery trval 381dní a skončil sa, keď Najvyšší súd v roku 1956 vyhlásil rasovú segregáciu v autobusoch za protiústavnú. Amerika sa v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch menila a súdy postupne odstránili rasistické zákony uplatňované v južanských štátoch.

Parksová sa v roku 1965 presťahovala na sever, do Detroitu. Prijala ponuku demokratického kongresmana a zobrala miesto jeho asistentky.

Stala sa ikonou černošského hnutia v Spojených štátoch (medzi 20 najväčších ju zaradil aj časopis Time), založila nadáciu.

Hovorila, že jej vždy išlo len o spravodlivosť a obyčajnú ľudskú slušnosť. Skromnej žene s pekným úsmevom jej prílišné zbožšťovanie nebolo po chuti. Schuti sa však vraj zabávala, keď sa jej malé deti zvedavo pýtali, či zažila aj otroctvo.